Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Knihy |
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (50. časť - Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova)
zdroj:
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 25.8.2011
Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova
Rúda Nižných Tatier sa nachodí:
1. alebo v kvarcových žilách, ktoré okrem zlata, striebra, pyritu a galenitu miestami i mnoho antimonitu obsahujú, alebo
2. v žilných ložiskách, ktoré pozostávajú zo sideritu, bočným prímeskom chalkopyritu a tetraedritu.
Žilné úložiská, menovite od Demänovskej doliny východne pri Sv. Jáne, Boci, Malužinej, Hodruši, Dikule a Važci vystupujú a menovite sa na rozhraní žuly, ruly, karbonovej a kryštalickej bridlice i permového pieskovca objavujú. Klonia sa na sever a dosahujú miestami i 2-4 m. hrúbku. Keď náčelný princ Albrecht r. 1875 činnosť hrádockej železolejárne zastavil, i tieto bane zanikly.
G. Dmuth proboval v Malužnianskej doline pajovať i na mangán, avšak s neveľkým výsledkom.
Tiež Rimurtánska železárska spoločnosť vypajovala pri Boci 100.000 ton sideritu, ktorý potom, pravdepodobne pre drahú vyvážku, nechala tam ležať.
Pohornádska železiarska spoločnosť započala hľadať železnú rúdu i na inom mieste Liptova, tak okrem Važca i pri Bobrovci, Bobrovečku. Horných Matiašovciach, ba aj v Hrbôtove a Šôšove.
O železnej rúde Nižných Tatier písali viacerí, okrem A. Kepela a R. Schella, ktorí i túto rúdu analysovali, B. Cotta, E. Fellenberga, E. Gyargya, ktorí v mnohom prispeli k poznatkom tejto rúdy a ich prvotinných a druhotinných nerastov a jej dobývaní; zmienil sa vo svojich štúdiach o železorúdnom ťahu Nižných Tatier Štefan Červenka, baňský inžinier, ktorý rúdlne ložiská severo-ďumbierske a bocské na 10 km. odhaduje s 15 m. hrúbkou a 4,500.000 ton nádejnou rúdnou pohotovosťou. Dr. Karol Kapp, geolog a pôvodca známeho diela "Pohotovosť železnej rúdy a uhlia v Uhorsku" tento spomenutý počet neuznáva a na polovicu ho redukuje. Isté je, že len presné viacmesačné štúdium spojené s odhadovaním a pozorovaním by nás o najprirodzenejšom stave výskytu železnej rúdy v Liptove presvedčilo.
Hauer, ktorý sa okrem Liptova i so súsednou Oravou zaoberal, 1863 píše, že oravské panstvo malo pri obci Nižnej železolejáreň, do ktorej vozili železnú rúdu z Habovky, Zuberca, Tvrdošína, z Osádky, z Dubovej, Jasenovej, zo Zabiadova, ba aj zo samej Nižnej. Neskôr na týchto spomenutých miestach aj Pohornádska železiarska spoločnosť vyslala svojich odborníkov a skúmala množstvo a jakosť železnej rúdy. Že časom táto podujímačná cenná práca úplne prestala a zprvoti povstalé skvelé chýry o tejto nádejnej dobrej jakosti železnej rúdy úplne umĺkly, nevieme čomu pripisovať. Isté je, že hy sa odplatilo v započatých preskumoch pokračovať.
Ešte poznamenávame, že aj v Bobroveckej doline, tým viac ale v Smrečianskej hľadali zlatú, striebornú, poťažne železnú rúdu. V Smrečianskej doline na ľavom brehu neďaleko potoka Smrečianky asi v 10 m. výške nad vodou je v rule jedna, posiaľ ešte dosť dobre udržaná i 30 m. presahujúca, rozvetvená štôlňa. Proti nej o niečo nižšie na druhom boku potoka tiež jedna menšia započatá štôlňa len asi v 10 m. výške nad potokom.
I pod Kriváňom boly bane na zlato. Posiaľ pozorovať na Grúniku sosaté, preborené štôlne, ba i baňská cesta v tomto čase zhotovená a horáreň Pod Lanskô poukazuje na nemalý záujem baníckej zaujatosti pod starým štihlým, žulovým národným Kriváňom.
Tak ako patrno, provizórne štôlne nachodíme vo všet kých pohoriach Liptova a ich vedľajších čiastkach, tedy tak vo Vysokých ako aj v Nižných Tatrách, ba aj západných korpulentných a západ zahaľujúcich Fatrách.
Druhá otázka by bola, keďže sa tu v Liptove v hojnosti počte nachodí železo, zlato a antimonit a v menšom mangán a striebro, či by sa i uhlie nenašlo.
Máme isté stopy uhlia z Pazmánky pri Štrbe, kde sa v útvare eocénneho konglomerátu na rozhraní mesozoikumu obstojnej jakosti hnedé uhlie nachodí, je tu i zasypaná štôlňa a viac vovrtných hální, na ktorých tmavá, bitumenná, s uhlím smiešaná bridlica dominuje.
Cestou Kvačianskej doliny ponad ktorý, erosívny, vtípenistý výmol, ponad dolinné mlyny idúc prídeme Hutám a Borovému, kde pri Ráztoke Joner hľadal uhlie a prítomne ho už aj štôlňou odhalil, podobne je tenunká vrstva hnedého uhlia tiež štôlňou Jonerom odhalená vyše Horných Matiašoviec a Kvačian na Brezinách.
Toto sú isté stopy uhlia, už k problematickejším patrí nádejné a mnoho spomínané uhlie niže Lipt. Lupči na ľavom brehu, na svahu terasy Lupčianky, oproti, pri ceste stojacemu, drevenému skladisku na bučinkami porastlom úbočí "Kečky". Tiež udajne bolo pozorované hnedé uhlie pri Paludzi. Isté je, že sa v Liptovskej paňvi práve tak, ako aj a to menovite v Oravskej panve uhlie nachodí. Či ale je jakosti, množstvo, polohy by sa dalo technicky i využiť, to už patrí. ďalším preskumom a budúcnosti.
Máme tu na Oravskej strane, ale ešte v Liptove, i petroleumové vrstvy, ktoré síce môžu, ale nemusia obsahovať petrolej, isté je, že ich výskyt je tiež povšimnutia a pozoruhodný.
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924