Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Knihy |
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (50. časť - Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova)
zdroj:
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 26.8.2011
Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova
Keď sme spomenuli význam Zvolena ohľadom železiarskeho baníctva, musíme spomenúť i súsednú Oravu ohľadom uhlia. Tak sa zdá, že tieto dve staré súsedné župy, Zvolen a Orava s Liptovom doplňujú sa bohatstvom a v krásach navzájom. Zvolen menovite železom vyniká, na uhlia sa tu menej pokusov prevádzalo, preto ale je tu uhlia i pri Brezne a vŕtalo sa i pri Zvolenskej Sielnici. Orava ale menovite vyznamenáva sa uhlím, rašeliniskom a nádejným svietiplynom.
O hnedom uhlí a rašelinisku v Orave písal geolog Št. Gesell, podobne i geolog dr. Papp, ktorý pravdepodobne pessimisticky určuje rozlohu oravského lignitu na 5 km2 a množstvo na 1,500.000 ton. Má tu banícke pozemky v rozsahu 360.931 m2. V. Reis pri Lávkove a Stepanove, ktoré pod menami Šarolta, Vilmoš, Karolina a Dobrá Nádeja sú na dobro majiteľa zapísané a známe. Pri obci Ústie má podobne banícke pozemky Hornooravská uhoľná spoločnosť.
Lignitové ložiská pri Liesku analyzoval Albert Grittner. Tieto ložiská, ako spomína Papp, sú tenkovrstevným slieňom, ktorý misky Cythereove obsahuje, zahalené a hrúbky od 1-8 metrov obsahujúcej.
Pri Ústi pozorujeme aj dvoje ložísk jedno nad druhým. Tieto ložiská boli viedeňským geolog. ústavom analyzované a dľa tejto analýzy obsahujú:
7% popola
15% mokroty
78% čiastok spálnych či horľavých ich tepelná vlastnosť siaha na 4387 kalorií.
Všeobecne je známo, že Oravská paňva prechádza do Poľska a obsahuje okrem tercierných usadlín i alluviálne štrky. Cez Námestovo tiahne severovýchodným, ba až východným smerom za hranice. Je vyplnená magurským pieskovcom a amfysilnými či petroleumovými (južne) vrstvami, ktoré sa na eocénny num. vápenec a konglomerát ukladajú, tento zase, ako to na juhu pozorujeme, na pohôrne mezozoikum sa opiera, tvoriac významnú južnú obrubu paňvy.
Na západnom a južnom okraji tejto paňvy nachodíme Slanicu, Ústia, Trstenú, Liesok, Čimhovú, Lávkovô a Vavrečku; severne Nižnú a Vyšnú Lipnicu, Zubricu, Bobrov a Osadu s ložiskami a stopami hnedého uhlia, ktorého hrúbka medzi 0,60 – 1,26 m sa mení.
Tedy kým Zvolen železo, Orava uhlie nám núka a Liptov i z jednoho i z druhého zdedil niečo, ale menovite nás svojou čarokrásnou polohou a velebou nevšedných brál a pohádkou významných jaskýň okúzľuje.
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924