Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Nižná Slaná - ložisko Manó (Slovenské rudohorie)
zdroj: www.mujweb.cz/veda/mineral
pridané: 15.11.2004

Geologické pomery

Ložisko Manó sa nachádza v pásme sedimentárnych hornín medzi vulkanitmi a na povrchu má oblúkovitý priebeh. Sled horninových komplexov od spodu je nasledovný:

1. podložný porfyroid s polohami sericiticko-kremitého tufitického fylitu
2. podložné čierne a sivé fylity s menšími polohami tufogénneho fylitu
3. ložiskové súvrstvie, tvorené polohami metasomatického sideritu a ankeritu, ďalej rozličné ....textúrne variety mramoru s bituminóznou prímesou a s menšími vložkami sivého až ....čierneho fylitu s lyditmi.
4. súvrstvie nadložných klastík s nadložnou polohou čiernych fylitov a početnými polohami ....metalyditov. Obsahuje ojedinelé polohy tufogénneho porfyroidu. V priamom nadloží ....karbonátových telies sa na prevažnej časti ložiskového územia nachádza poloha ....bituminóznych čiernych grafitických metalyditov.

Ložiskové pomery

Ložisko Manó leží na pravom brehu rieky Slaná, SZ od obce, asi 12 km SZ od Rožňavy. Okrem sideritového ložiska Manó ťažili sa tu aj ortuťové rudy JZ od obce na žilnom ložisku Svätá Trojica, asi až do konca 19.storočia.

Ložisko Svätá Trojica

Prvá písomná správa o tomto ložisku je z r.1701. V rokoch 1883-1885 sa hĺbila nová šachta z povrchu, vybavená vodostĺpcovým ťažným strojom, a v r.1898 sa z nej razili najhlbšie banské horizonty, ktoré umožnili predĺžiť životnosť prevádzky. Rimamuránska spoločnosť bane v r.1900 odkúpila a ťažbu zastavila. Ložisko sa nachádza v horninách staršieho paleozoika na rozhraní porfyroidov a tmavých kvarcitických fylitov. Žilníkovo-impregnačné pásmo Hg-zrudnenia pozostáva z tenkých (1-15cm) kremenno-karbonátových žiliek a impregnácii Hg-minerálov. Obsahuje kremeň s menším množstvom sideritu, pyritu, chalkopyritu, tetraedritu, barytu, kalcitu, cinabaritu, rýdzej ortuti a amalgámu Ag-Hg.

Ložisko Manó

Siderit sa vyskytuje spolu s ankeritom v podobe nepravidelných šošovkovitých polôh v karbonátovom súvrství, ktoré samotné má tiež šošovkovitý tvar. Rudná poloha je sčasti obmedzená zlomami. Vlastnou rudou je takmer čistý siderit s obsahom 30-35% Fe. Metasomatický siderit je jemnozrnný, hnedosivo sfarbený. Okrem neho sa na ložisku vyskytujú aj žilky hrubozrnného sideritu s mocnosťou až 1m, ktoré prerážajú aj metasomatickým sideritom aj okolitými horninami. Celková veľmi fádna mineralizácia metasomatického sideritovo-ankeritového ložiska bola spestrená výstupom mladších rudonosných roztokov po postmetasomatických puklinách. V tejto mladšej mineralogenetickej fáze vznikli žily hrubokryštalického sideritu, potom tenké kremenné žily pretínajúce metasomatický siderit. Nadväzovali sulfidické minerály Fe, Ni, Cu a najmladšia paragenéza Sb, Zn, Pb. Samostatné postavenie má Hg.

Dnes overená časť karbonátovej polohy so sideritom ložiska Manó má dĺžku asi 3 km a šírku 1,2-1,5 km. Mocnosť jednotlivých polôh sideritu je veľmi premenlivá a výnimočne presahuje 50 m. Ťažená časť ložiska je otvorená úvodnou štôlňou na úrovni VI.obzoru, nad ktorým je už ruda vyrúbaná. Po úroveň 10.obzoru bolo ložisko otvorené slepou šachtou Mano II (v súčasnosti slúži na vetranie). Roku 1975 ťažba rudy prešla na šachtu Gabriela, ktorou je ložisko sprístupnené po 12.obzor. Ložisko Manó je v súčasnosti vydobyté po 10.obzor. V otvorenej časti ložiska je evidovaných 28 miliónov ton nevyťaženej rudnej zásoby. V hĺbke ložisko končí na úrovni 14.obzoru. Rudná zásoba medzi 12.obzorom a ukončením ložiska v hĺbke je 11 miliónov ton.

Mineralógia ložiska

primárne minerály
ankerit, antimonit, arzenopyrit, baryt, boulangerit, bournonit, cronstedtit, dolomit, galenit, geokronit, gersdorffit, grafit, hematit, chalkopyrit, chlority, jamesonit, kalcit, kaolinit, kremeň, magnetit, markazit, millerit, muskovit, pentlandit, pyrit, pyrotín, rumelka, rutil, sfalerit, siderit, siegenit, tetraedrit, turmalín, ullmannit, violarit,

sekundárne minerály
amalgám, annabergit, azurit, erytrín, evansit, limonit, malachit, manganit, melanterit, pyroluzit, rýdza ortuť


Huta Etelka, vysoká pec z r.1867

mujweb.cz/veda/mineral