Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pezinok
zdroj: www.mujweb.cz/veda/mineral
pridané: 17.11.2004

História

Hlavným antimónovým ložiskom v oblasti Pezinka bolo ložisko pod Kolárskym. Začiatky ťažby siahajú do rozhrania 18. a 19.storočia (1790). V súvislosti s obnovením ťažby sa tu r.1906 postavila flotačná úpravňa rúd, prvá svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku. Ťažba sa intenzívnej-šie rozvinula až v r.1940. Geologický prieskum v rokoch 1952-1956 objavil nové zásoby antimónu. V prvej polovine šesťdesiatych rokov bola prevádzka zrekonštruovaná, čo umožnilo v r.1967 ťažbu 30000 ton antimónovej rudy. V roku 1980 sa ťažba zvýšila až na 40000 ton ročne. Nevýhodou pezinskej antimónovej rudy bola relatívne vysoká prímes arzenopyritu a pyritu. Ťažba v Pezinku bola ukončená v máji 1992.

Pohľadnica z historického Pezinka.

Geologické pomery

Ložisko je situované v produktívnej zóne pezinsko-perneckého kryštalinika so starším pyritovým zrudnením, uprostred kryštalických bridlíc so žilnými telesami granitoidov. zrudnenie sa viaže na mohutnú poruchovú zónu, resp. šošovku detailne zvrásnených a petrograficky variabilných bituminóznych grafitických bridlíc a grafiticko-sericitických fylitov. Vlastné zrudnenie je nepravidelne vyvinuté v podobe impregnácií, hniezd, náletov a krátkych žiliek. Celá zóna má až 50-70 m mocnosť s náznakmi zrudnenia v dĺžke 1 km.

Ložiskové pomery

Mineralizácia ložiska vznikla v troch prínosových periodach:
(1) kremenno-pyritovo-arzenopyritová
(2) antimonitovo-karbonátovo-kremenná
(3) antimonitovo-kermezitová
Mineralizácia je nízkotermálne, resp. epitermálna, geneticky priamo, ale najmä nepriamo závislá od intruzívnej činnosti granitovej magmy a s ňou spätej metamorfnej a hydrotermálnej aktivity. Pezinské antimonitové ložisko je pomerne dôkladne preskúmané banskými prácami. Sú to tieto štôlne v poradí od najnižšej k najvyšším: Pyritová štôlňa, Stredná štôlňa, Nová Alexander štôlňa, Antimonitová štôlňa, Medzipatrová štôlňa, Horná štôlňa, Šimon prekop, Kolárska stará štôlňa, Kolárska nová štôlňa. Okrem týchto štôlní sú tu početné prieskumné medzihorizonty a dobývkové priestory v medzipatrách uvedených štôlní. Pyritová štôlňa je dopravnou štôlňou a má komín na dopravu rudy z Antimonitovej štôlne.

Antimonitová štôlňa prebieha najprv 200 m prekopom smerom na sever a potom vyše 350 m v smere šošovky pozdĺž jej podložnej časti. Z hlavnej smernej chodby sú razené početné prekopy do podložia a nadložia šošovky. Predtým táto štôlňa bola hlavným dodávateľom rúd. Medzipatrová štôlňa prebieha asi 350 m pozdĺž rudnej šošovky a má v nej početné prekopy a poruby.

Mineralógia žíl

Albit - vzácny na ložisku. Nachádza sa spolu s karbonátmi v Pyritovej štôlni.
Ankerit - zmes kalcitu, dolomitu a ankeritu vytvára žilky a nepravidelné masy s kremeňom, antimonitom a ostatnými sulfidmi.
Antimón - rýdzi antimón je lokálne relatívne hojný, vytvára nepravidelné jemnozrnné agregáty bielej farby. Veľkosť agregátov je obvykle niekoľko mm ale boli najdené aj monominerálne masy veľkosti do 10 cm.
Antimonit - hlavný exploatovaný minerál.Prevláda celistvý až jemnozrnný antimonit. Menej významný a zriedkavejší je vo forme 0,5-5 mm dlhých tyčinkovitých kryštálov, usporiadaných v podobe plochých až hemisférických agregátov.
Arzenopyrit - patrí k hojnejším sulfidom ložiska. Tvorí agregáty oceľovosivej farby. Ojedinele sa nachádza v podobe až 10 cm mocných žiliek. Arzenopyrit 1.mineralizačného štádia je hlavným nositeľom submikroskopického zlata.
Baryt - lokálne bol zistený v podobe tenkotabuľkovitých bielych kryštálov.
Berthierit - vytvára nepravidelné zhluky, žilky a agregáty.Od antimonitu sa dá odlíšiť na základe hnedočervenkastého farebného odtieňa. Na vzduchu časom nabieha do modra.
Bizmut - vzácne tvorí mikroskopické zrná a žilky.
Bizmutín - bol popísaný vo forme vzácnych mikroskopicky veľkých prerastlíc s bizmutom v antimonite.
Boulangerit - tvorí vzácne mikroskopické prerastlice s jamesonitom a berthieritom.
Dolomit - spolu s kalcitom a ankeritom vytvára žilky a nepravidelné agregáty.
Grafit - relatívne hojný v podobe nepravidelných zhlukov a žiliek.
Gudmundit - obyčajne sa nachádza v podobe jedincov do veľkosti 2 mm, alebo v agregátoch do 5 mm v antimonite.
Chalkopyrit - vzácne vytvára agregáty v puklinách pyritu a arzenopyritu.
Jamesonit - patrí medzi vzácne minerály na pezinskom ložisku. Tvorí ihličkovité zrasty s berthieritom a boulangeritom.
Kalcit - v zmesi s ostatnými karbonátmi, alebo vzácnejšie niekoľko mm veľké romboedrické kryštály.
Kermezit - patrí medzi najznámejšie minerály pezinského ložiska. Ložisko poskytlo vzorky patriace medzi najkrajšie na svete. Vytvára pekné radiálno-lúčovité agregáty steblovitých kryštálov, veľkosti okolo 1-4 cm. Boli popísané vzorky až s 14 cm dlhými kryštálmi. farba kermezitu je tmavo-višňovo červená až červenofialová so silným leskom.Najlepšie vzorky boli nájdené v Novej Alexander štôlni.
Kremeň - masívny tmavosivý až biely kremeň. Tvorí dôležitú súčasť výplne žíl.
Lollingit - kompaktné, temer monominerálne hniezdovité agregáty o veľkosti niekoľko cm.
Markazit - relatívne zriedkavý, v podobe koncentrických a kolomorfných agregátov.
Pyrit - tvorí masívne stratiformné polohy v rámci staršieho pyritovo-pyrotínového zrudnenia. Okrem toho pyrit vystupuje aj vo forme drobnokryštalických stalaktitických agregátov o veľkosti až 5 cm, považovaných pôvodne za markazit. Pyrotín - hlavná časť pyrotínu je viazaná na stratiformné metamorfné pyritovo-pyrotínové polohy.
Rutil - početné jemné inklúzie rutilu boli identifikované v arzenopyrite.
Sfalerit - lokálny výskyt, svetlohnedej až tmavohnedej farby.
Tetraedrit - vzácny na pezinskom ložisku ako drobné mikroskopické inklúzie v pyrite.
Ullmannit - zriedkavý výskyt ako mikroskopických inklúzií v zlatonosnom pyrite.
Valentinit - patrí medzi zberateľsky najatraktívnejším minerálom. Vytvára biele radiálne agregáty ihlicovitých kryštálov 0,5-2 cm dlhých.

Sekundárne minerály: alofán, cervantit, destinezit, goethit, halloysit, hematit, chapmanit, jarosit, kaolinit, kermezit, malachit, opál, sadrovec, senarmontit, schafarzikit, skorodit, slavíkit, stibiokonit, valentinit.

mujweb.cz/veda/mineral