Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Pod drobnohľadom |
Rodonit
zdroj:
Ochrana
neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek,
Slivka, 1972
pridané 30.8.2005
Jeho pomenovanie pochádza z gréckeho slova rodon = ruža. Synonymum je pajsbergit. Kryštalizuje v trojklonnej sústave. Vzácne utvára v dutinách tabuľkovité kryštály podľa (001), izometrického alebo prizmatického habitu. Kryštály sú obvykle nedokonale vyvinuté, s drsnými plochami a zaokrúhlenými hranami. Častejšie utvára aj celistvé a zrnité masy. Farba rodonitu je ružová alebo ružovosivá. Lesk skelný, na štiepnych plochách perleťový. Tvrdosť 5 - 5,5. Štiepateľnosť veľmi dobrá podľa (110) a dobrá podľa (011).
Rodonit
- Čučma
Rodonit na povrchu ľahko zvetráva, už za rok sa kúsky sviežeho rodonitu pokrývajú lesklými čiernymi povlakmi. Stráca SiO2 a pretvára sa v masívny čierny vernadit. Pre čiastočne oxidovaný rodonit sú neobyčajne typické čierne žilky hydroxidov mangánu (najmä vernaditu). Pri zvetrávaní sa poťahuje čiernymi kôrami oxidačných produktov (pyroluzitu, psilomelanu, wadu a ich zmesí).
Rodonit vzniká na hydrotermálnych ložiskách ako veľmi nízkotemperatúrny minerál, ďalej vzniká ako kontaktno - metasomatický v kryštalickom vápenci, sedimentárne a pri regionálnej metamorfóze sedimentárnych mangánových rúd. Na Slovensku sa nachádza v metamorfovaných, pôvodne metasomatických ložiskách mangánových rúd (Čučma, kopec Heckerová). Hlavným minerálom je rodonit, podradne tu vystupuje ružový rodochrozit, manganokalcit a rozličné akcesorické minerály. Obdobná lokalita sa nachádza v južnom okolí Rudnian. Hydrotermálny rodonit, spolu s rodochrozitom, sprevádza minerály sulfidických ložísk v Banskej Štiavnici, na žile Tereza a Špitálskej, kde utvára jemnozrnné, na pohľad takmer celistvé masy rohovcového vzhľadu svetlých a svetlosivých farieb.
Masívne horniny tvorené prevažne rodonitom sa používajú ako ozdobný kameň, napríklad na zhotovovanie váz, písacích súprav a podobne, ďalej ako obkladací materiál. Známy je najmä z Uralu. Použili ho aj na výzdobu stanice „Majakovskaja" v moskovskom metre.
Aj pre rodonit platí, že jeho vzácnosť vzrastá veľkosťou kryštálikov. Zriedkavé sú najmä jedince vyše 0,5 cm. Pri agregátoch za vzorky vyžadujúce evidovanie a ochranu možno pokladať tie, ktoré majú veľkosť aspoň 20 cm2.
Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972