Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Veľký jarok - Moravany nad Váhom
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 1.1.2006

Územie sa nachádza na východnom okraji obce Moravany nad Váhom v pohorí Považský Inovec. Geologicky územie tvoria mohutné polohy spraši, vzniknutých eolickou (veternou) činnosťou v prostredí niekdajších trávnatých stepi s nesúvislým rastlinným krytom. Spraše sú v podstate nevrstevnaté hlinité sedimenty so značným podielom uhličitanu vápenatého, často vyzrážaného vo forme konkrécií tzv. cicvárov. Navievanie prebiehalo v chladných obdobiach starších štvrtohôr (pleistocénu). Na stratigrafické rozčlenenie spraši slúžia pochované horizonty pôd, ktoré sa javia ako tmavé pruhy na často takmer kolmých stenách. Sú svedectvom dočasného klimatického zlepšenia, vlhkejšieho a teplejšieho obdobia medzi jednotlivými ľadovými dobami (interglaciály), alebo medzi ich úsekmi (interštadiály).

Sprašový odkryv Veľký jarok

Na moravanskom sprašovom profile možno sledovať až tri pochované pôdne horizonty. Najvyšší z nich patril najmladšiemu interštadiálu z poslednej doby ľadovej. Nižší patrí predposlednému interštadiálu a má charakter pochovanej černozeme bohatej na humus. Najspodnejší horizont patrí interglaciálu medzi wurmom a rissom a má ráz hnedozeme. Vekové zatriedenie potvrdzujú i charakteristické spoločenstva ulitníkov, ktoré sa kvalitatívne i kvantitatívne menili s ohľadom na ekologické zmeny prostredia. Pod najstaršou pôdou je už len tenká poloha spraší priamo na rozrušenom podloží tvorenom kremencami a červenými bridliciami keuperu.

Pri morfologickom stvárňovaní spraši sa výrazne uplatňuje ich náchylnosť tvoriť kolmé steny. Úzke rokliny mali pôvodne základ v antropickej činnosti. Hlboký erózny zárez tu vznikol pomerne rýchlym eróznym zaklesnutím na báze bývalej vozovej cesty.

V sprašiach sú časté aj zvyšky po koreňoch rastlín, nory po hlodavcoch a podobne. V spraši pri Moravanoch sa našli aj sídelné jamy lovcov mamutov. ktoré prispeli k vyriešeniu otázky datovania a stratigrafického rozdelenia spraše. Z tejto oblasti sú známe aj archeologické nálezy zo staršej doby kamennej (paleolitu). Našli sa tu hroty zhotovené z radiolaritu, nástroje zhotovené z vrchokriedového pazúrika, náhrdelníky zhotovené z lastúr treťohorných mäkkýšov a najcennejší nález - soška zhotovená z mamutoviny, známa pod názvom Moravianska Venuša.

Kaňonovité údolie utvorené v spraši i bohaté paleontologické a archeologické nálezy sú najväčšie hodnoty tohto územia, ktoré bolo za chránený prírodný výtvor vyhlásené v roku 1964 (0.85 ha).

Ďalšie príklady sprašových odkryvov, i keď nechránené a menšie, nachádzame i v okolí Krivosúdu pri Čachticiach, Horšianskej doline a pod. Z chránených území, v ktorých vystupuje sprašový pokryv, možno spomenúť chránene nálezisko Sedlisko pri Hlohovci (1974, 4,18 ha), pri jeho okraji v bývalom lome je odkrytý profil spraše i s dvoma pochovanými horizontami. Sprašové prekrytie možno sledovať aj v CHPV Haluzický kaňon (1963, 3,5 ha), v NPR Kováčovské kopce - Sever (1966, 198.74 ha) a inde.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972