Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Malá Fatra
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 6.3.2006

Chránenou oblasťou je Krivánska skupina Malej Fatry, ohraničená zo S a Z Žilinskou kotlinou a Kysuckými vrchmi, z J a JZ Turčianskou kotlinou a Lúčanskou skupinou Malej Fatry až V Chočskými vrchmi, Oravskou vrchovinou a Oravskou Magurou.

Malá Fatra patri k vonkajšiemu oblúku jadrových pohorí. Takmer v strede je rozdelená antecedentným údolím Váhu na dve časti — krivánsku a lúčanskú. Žulové a granodioritové jadro vystupuje v JV časti Krivánskej skupiny Malej Fatry. Prevažnú časť územia budujú však mezozoické sedimenty, patriace k obalovej sérii i sériám príkrovovým. Dominujúcou horninou v nich sú vápence a dolomity, v menšom množstve sú zastúpené i kremence a bridlice.

Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry s Rozsutcom

Na vrcholové partie, budované žulovým jadrom, sú viazané najčastejšie periglaciálne formy (časté kamenné moria na úpätí). V málo odolných horninách (najmä v mäkkých neokómskych slieňoch) boli vymodelované hlboké sedlá (Medziholie) a široké brázdy (Vrátna dolina). Pretože nadložné horniny — triasové dolomity a vápence (patria chočskému príkrovu) — sú odolnejšie ako podložné kriedové sliene (patria križnianskemu príkrovu), svahy eróznych zníženín zostávajú strmé, čo zvyšuje morfologickú výraznosť Vrátnej doliny.

Ďalšou morfologickou zaujímavosťou pohoria sú vrcholové časti Veľkého a Malého Rozsutca, ktoré sú v podstate dolomitovými troskami chočského príkrovu. Spolu s okolitými pestrými tvarmi: kaňonmi (Diery), tektonicky podmienenými skalnými mestami, ostro kontrastujú s okolitým hôrnym reliéfom na neokóme. Ako jediný sporný dôkaz zaľadnenia Malej Fatry sa udáva kar na severnej strane Chleba.

CHKO Malá Fatra bola vyhlásená v roku 1967 (19 790 ha). Spomenuté ukážky príkrovovej stavby a morfologicky pestré tvary: veže, skalné okná, terasy, bralá, z nich obzvlášť impozantný tvar Mních vo Vrátňanskej tiesňave (pozri 11/11), sledy vrstiev odkrytých v geologických profiloch (Dierový potok, Vrátna, Párnica—Zázrivá a i.), paleontologické náleziská (napr. sedlo Medziholie) i zriedkavé mineralogické náleziská (Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom), ako aj rad osobitných tvarov viazaných na riečne toky: kaskády, vodopády, obrie hrnce (Diery, Tesné, Šútovský vodopád a pod.), sú skutočne výnimočnou príležitosťou na poučenie, prehlbovanie vedomosti i estetické zážitky. Tomuto cieľu slúžia aj vybudované náučné chodníky (Štefanová, Diery a Chleb).

Typove blízkymi územiami sú aj niektoré ďalšie CHKO. Je to najmä Veľká Fatra (1973, 60 610 ha) s viacerými významnými geologickými javmi v Revúckej doline (najmä travertínovej podstaty), Gaderskej a Blatnickej doline (skalné okná, brány, veže a pod.) atd. CHKO Malé Karpaty (1976, 65 504 ha) je rovnako jadrovým pohorím, aj keď má rad osobitosti v geologickej stavbe, najmä prvohorných a starších hornín. Z geologických zaujímavosti možno spomenúť niektoré jaskyne (Driny, Plavečská a pod.) i mineralogické náleziská (Pezinok, Pernek, Cajla a i.).

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972