Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vyšná Boca (Nízke Tatry)
zdroj: www.boca.sk
pridané: 18.2.2005

V jednotlivých častiach Bocianskej doliny nachádzame haldy železnej rudy, ktorá tam zostala pre zlé dopravné možnosti, alebo sú tam haldy hlušiny (odpadu) vyvezenej z dnes už zasypaných štôlní. Ruda dolovaná na Boci patrí do skupiny ďumbierskych rúd, ktoré sú trojaké:

"alpské železo" - siderit. Ruda je jemnozrnná, červenožltkastej farby, obsahuje tetraedrit, barit a kremeň.
"kremenné železo" - prevažuje v ňom hematit s limonitom, obsiahnutý je i kremeň.
"krveľové železo" - hematit. Ruda je tmavočervenej farby, predstavuje najvýnosnejšiu rudu.

Údaje o analyzovaní ďumbierskej rudy podľa Dr. Karola Pappa z roku 1910 (siderit z BOCE - Špíglové, hematit z Jarabej pod Špitálkom):

Nad Nižnou Bocou pod Špíglovým boli teda bane s obsahom vyše 36 % železa (siderit). Had Vyšnou Bocou pod Fišiarkou (1480 m) sú staré bane známe pod menami "Helena", 'Fišerka" a "Štefan". Popri oboch potokoch spájajúcich sa do Bocianky nachádzame zasypané štôlne prezradené len haldami. Nachodia sa v Starobockej doline, pri pravom prameni Bocianky je ich tiež niekoľko, napríklad pod Janovým grúňom (1393 m) a pod Končitým (1475 m). Tu Rimamuráňsko - Šalgotarjánska spoločnosť otvorila 80 metrov dlhú štôlňu východným smerom, ale údajne nebola spokojná s kvalitou rudy a práce zastavila.

Známe sú aj bane v Malužinskej doline (patrili princom Albrechtovi a Fridrichovi). Roku 1863 ich navštívil chýrny geológ HAUER, podľa ktorého obsahujú 33% železa. Bane sa nachodili hlavne v Hodruši, kde vznikla aj osada, ktorá zanikla asi pred sto, možno aj pred viac rokmi. Ruda z týchto baní sa totiž vyvážala do Hrádockej huty (maše), ktorá prestala pracovať po vybudovaní Železnice počas hospodárskej krízy v rokoch 1873 - 1875. G. Demuth sa pokúsil v Malužinskej doline ťažiť aj mangán, ale s malým úspechom.

boca.sk