Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovinky - Krompachy
zdroj: Dejiny Krompách, autor: I.Chalupecký, J.Rak
pridané: 8.3.2005

Ako vidieť z prehľadnej mapy rudných žíl, možno v spomínanej oblasti vyčleniť tieto žilné ťahy:

žilník Záhura
žilník klippbergsko-žakarovský
žilník slovinskej Hrubej žily

Z týchto žilných ťahov najvýznamnejší je žilník slovinský, z ktorého sa ťaží aj v súčasnosti. Toto ložisko patrí medzi dôležité ložiská medených rúd v našej republike.

Žilník Záhura, ktorý je dlhý približne 5 km je v smere V-Z a tiahne sa od Bielej skaly cez Slovinský potok na Záhuru k štôlni Lucia. Ako vidieť z mapy rudných žíl, má veľmi nepravidelný vývoj a skladá sa z viacerých k juhu naklonených žíl s menšou mocnosťou a krátkym smerným rozsahom. Žilník je vyvinutý v horninách karbónu a sčasti preniká do permu. Žilnú výplň tvorí hlavne siderit, z ďalsíchminerálov spekularit, turmalín a baryt. Odžilky, ktoré zasahujú do permu, sú bohatšie na baryt. V minulosti sa tieto žily intenzívne kutali a čiastočne aj ťažili.

Žilník klippbergsko-žakarovský je vyvinutý asi 2 km južnejšie od žilníka Záhura už v horninách rakoveckej série a má podobne V-Z smer s úklonom k juhu pod uhlom 60-85°. Hlavnou žilou tohto žilníka je Hrubá žakarovsko-klippbergská žila. Smerná dÍžka žilníka je tiež asi 5 km a šírka žilného pásma sa pohybovala od 40-50 m s mocnosťou od 1-30 m. Najväčšie mocnosti boli pod vrcholom Klippbergu (terajšie pomenovanie - Krompašský vrch) a v strednej časti ložiska, t.j. v okolí hlavnej šachty. Zaujímavé je vyklinovanie žilnej štruktúry smerom do hlbky, ktoré prebiehalo približne paralelne s reliéfom terénu 250-300 m pod povrchom. Hlavnú výplň ložiska tvoril siderit, podradnejšie boli zastúpené aj sulfidické minerály, chalkopyrit, tetraedrit, pyrit, menej galenit a sfalerit. Na žilnom ťahu vznikol typický železný klobúk, tvorený limonitom a v malom množstve tu pristupovali dalšie minerály, a to baryt, ankerit, kalcit, rumelka, malachit a azurit. Rudy tohto žilného ťahu boli rudnou bázou hutníctva v Krompachoch až do prvej svetovej vojny.

V nadloží i podloží Hrubej žily je celý rad odžiliek, ktoré pre malú mocnosť a krátky smerný a hĺbkový dosah boli menej významné.

Žilník slovinskej Hrubej žily je najdôležitejším žilným ťahom celej oblasti južne od Krompách. Ide v podstate o niekoľko priestorovo zblížených rudných žíl. Os žilníka v celej jeho dÍžke predstavuje Hrubá žila. Zo sprievodných žíl majú najväčší význam Stredná, Podložná, Severná, Nadložná, Stredná dorotejská a „S" žila.

Hrubá žila má smer SVV-JZZ so sklonom 50-90° k juhu. Jej overená smerná dÍžk aje 4,5 km a doteraz zistený hĺbkový dosah 500 m. Priemerná mocnosť je 2,5 m a maximálna až 11 m. Odžilky majú spravidla menšie mocnosti 0,5-1,5 m.

Žilník slovinskej Hrubej žily je vyvinutý v západnej časti na tektonickom rozhraní rakoveckej a gelnickej série a východným smerom prechádza do hornín gelnickej série. Žilná výplň jednotlivých žíl tohto žilníka pozostáva zo sideritu a kremeňa, ale už oveľa viac sa uplatňuje na nich i sulfidická mineralizácia. Zo sulfidov sú to predovšetkým chalkopyrit, tetraedrit, arzenopyrit a pyrit. Okrem týchto minerálov sa v podradnejšom množstve vyskytujú: galenit, sfalerit, bornit, bournoint, jamesonit, tennantit, albit, turmalín, sericit, chlorit. V oxidačnej zóne sú limonit, malachit, azurit, kovelín. Na niektorých žilách je sideritová mineralizácia zastúpená podradne, a preto sa označujú ako kremenné žily (Stredná, Stredná dorotejská a Gelnická žila). Smerom do hÍbky možno pozorovať prechod do tohoto typu aj u Hrubej žily v úseku šachty Dorota a čiastočne u „S" žily.

Južne od vlastných slovinských žíl je známy rad žíl Z-V smeru (Čierna, Zelená, Zlatá žila), ktoré už patria k helcmanovským žilám, ako aj SZ-JV smeru (Krížová a Gelnická žila), ktoré zase patria ku gelnickým žilám.

Záverom možno povedať, že širšia oblasť Krompách je zaujímavá tak z geologickej, ako aj z ložiskovo-mineralogickej stránky.

Dejiny Krompách, autor: I.Chalupecký, J.Rak