Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Pod drobnohľadom |
Stratovulkán
Poľana
zdroj:
Ladislav Dublan et al., Geological map of the Poľana
Mts., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1997
pridané: 15.3.2005
Spodný sarmat (spodná časť) - stredný sarmat (spodná časť)
Po skončení
bádenskej aktivity stratovulkánu Javorie a jeho značnej denudácii sa v spodnom
sarmate iniciovalo ďalšie vulkanické centrum, spodno-strednosarmatský
stratovulkán Poľana, ktorý má komplexnú polygenetickú stavbu a etapovitý vývoj.
Tvoria ho relikty relikty troch stratovulkánov uložených nad sebou
(litostratigraficky definovaných rôznymi formáciami ačlenmi) -
stratovulkán Šútovka (spodná stavba), tufový ryodacitový vulkán a kaldera
Bobrovo (stredná stavba), stratovulkán Veľká Detva a erozívna kaldera Kyslinky
(vrchná stavba).
Spodný sarmat (spodná časť) - stratovulkán Šútovka
(13,32-13,58 mil. rokov)
Formácia Šútovka (člen Kurienec,člen
Lvoze)
V priebehu asi 260 000 rokov sa sformoval stratovulkán Šútovka
zložený z pyroklastík, epiklastík, zriedkavých intruzívno-extruzívnych brekcií a
lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických, menej pyroxenických andezitov. Vo
finálnom štádiu vývoja časť vulkánu poklesla do kalderovej depresie - šútovska
kaldera, v ktorej takmer všetky horniny boli v rôznom stupni hydrotermálne
premenené. V postkalderovej etape bol vulôkán značne zdenudovaný najmä v
extrakalderovej zóne.
Spodný sarmat (vrchná časť) - tufový vulkán a
kaldera Bobrovo
Formácia Strelníky (člen Bečov, člen Bobrovo), (13,03
mil. rokov)
Po skončení činnosti vulkánu Šútovka nová aktivita nastupuje
po prestávke v trvaní 0,5 mil. rokov explóziami ryodacitových tufov. Akumuluje
sa tufový kužeľ, ktorý sa zachoval len čiastočne, najmä v prechodnej a
vzdialenej vulkanickej zóne. Predpokladaný objem eruptovaných tufov je 12-15
km3. Po tomto výdaji hmôt centrálna časť vulkánu poklesla a vytvorila sa
kalderová depresia veľkosti 4x 5 km, hĺbky 700 m - kaldera Bobrovo, typ
Krakatoa, ktorá nasledne bola vyplenená ryodacitmi a vulkanoklastikami
intrakalderových erupcií - explozívne brekcie, freatické a freatomagmatické
tufy, lávové prúdy, vulkanické dómy a intrúzie. V ďalšej etape bola kaldera
pochovaná pod vrchnou stavbou - stratovulkán Veľká Detva.
Spodný- stredný sarmat (rozhranie) - stredný sarmat (spodná časť) - stratovulkán Veľká Detva, vrchná stavba (12,35-12,74 mil. rokov). Litostratigraficky je definovaný dvoma formáciami rozdelenými na štyri členy.
Spodný-stredný sarmat
(rozhranie)
Formácia Abčina (člen Hučava, člen Sebedín), (12,65-12,74
mil. rokov)
Postkalderová etapa vývoja je spojená so vznikom mladšieho
vulkánu, ktorý prekrýva spodnú a strednú stavbu. Spodná časť vrchnej stavby
stratovulkánu
Veľká Detva - formácia Abčina bližšie k centru - člen Hučava - je zložená z aglomerátov, pyroklastických prúdov, laharov a ojedinelých lávových prúdov pyroxenických andezitov s amfibolom. Tufy a intrúzie sú veľmi zriedkavé. Člen Sebedín je zastúpený epiklastickými pieskovcami a konglomerátmi, ktoré sú výsledkom sedimentácie z úlomkotokov, zrnotokov, vysoko nasýtených prúdov, zriedených prúdov a normálnych riečnych prúdov, ktoré predstavujú distálne a mediálne fácie vulkánu.
Formácia Veľká Detva (člen Kopa, člen Šafranička), (12,35-12,63 mil. rokov) buduje vrchnú časť vrchnej stavby polygénneho stratovulkánu a znamená prechod do záverečnej efuzívno-intruzívnej aktivity, ktorá vystriedala búrlivú explozívnu činnosť, keď vulkán najprv cyklicky eruptoval ryodacitové tufy a potom pokračoval freatomagmatickými a magmatickými erupciami v kaldere.
Formácia je zastúpená dvoma členmi. Člen Kopa - efuzívny komplex pyroxenických , menej amfibolicko-pyroxenických andezitov - vytvoril veľký lávový plášť vulkánu. Člen Šafranička zastupuje intruzívny komplex andezitových a dioritových intravulkanických intrúzií v centrálnej vulkanickej zóne, ktorá je aj miestom hydrotermálnej aktivity v kaldere Kyslinky. Vulkán obrnený plášťom láv bol chránený pred eróziou, a preto aj v súčasnosti predstavuje najvyššiu a najzachovalejšiu sarmatskú vulkanickú štruktúru, ktorá je situovaná v geografickom strede Slovenska.
Vrchný sarmat reprezentuje uloženiny cyklickej sedimentácie v močiarnom prostredí za podmienok miernej až chladnej klímy sčasovým vývojom k ochladzovaniu. Súvrstvie budujú kaolinické tufy, ílovce, pieskovce, slienité polymiktné brekcie a polohy diatomitov alebo lignitu. Materiál je hlavne andezitovo-ryodacitového zloženia. Zachovali sa len relikty pôvodnej panvy v okolí Dúbravice a Oravice.
Ladislav Dublan et al., Geological map of the Poľana Mts., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1997