Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Malé Karpaty
zdroj: http://sk.wikipedia.org
pridané: 1.1.2011

Malé Karpaty sú spolu s rakúskymi Hainburger Berge (Hainburské vrchy) jeden krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch je Záruby (768 m n. m.). Ide o nevysoké stredohorské pásmo dlhé asi 100 km. Malé Karpaty začínajú v Bratislave na Dunaji (pásom od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad Váhom. Významným sedlom v centrálnej časti pohoria je sedlo Baba. V roku 1976 boli vyhlásené za „chránenú krajinnú oblasť“ (64 610 ha).

The Male Karpaty Mts. structure consists of several superposed nappe units comprising pre-Alpine basement, its Mesozoic cover and superficial nappe complexes. Several Paleozoic volcano-sedimentary successions have been distinguished in the Tatric basement. Contrasting metamorphic overprint and different relationship to both the Bratislava and Modra granitoid bodies account for their Late Variscan tectonic approaching. Crustal dissection produced by long-termed extensional tectonic regime controlled Alpine Tatric dismembering into individual basement sheets.

Medzi Jablonicou a Trstínom sa pohorie delí na dve časti: južná a juhovýchodná pozostáva hlavne z kryštalického jadra s druhohorným obalom (tatrikum). Kryštalinikum Malých Karpát sa čiastočne líši od ostatného tatrika, člení sa na spodnú pezinsko-perneckú a vrchnú harmónsku sériu. Kryštalinikum bolo pôvodne tvorené prvohornými sedimentami, počas hercýnskeho vrásnenia však boli premenené v dôsledku intrúzií žúl na viacerých miestach na fylity. Žuly tvoria dva masívy: bratislavský a modranský, ktoré od seba delí línia kryštalických bridlíc medzi Pezinkom a Pernekom (tzv. pezinsko-pernecká séria). Tiež pomerne početné paleozoické bázické sopečné horniny boli premenené na amfibolity. V perme bolo územie Malých Karpát súšou. V triase bola jeho časť zaplavená morom, v jeho priebehu sa však niekoľkokrát vynorili, čím sa líšia od ostatných jadrových pohorí Slovenska.

Severozápadná časť Malých Karpát je tvorená hlavne príkrovmi mezozoika. Sú to hlavne triasové až kriedové vápence a bazalty chočského a krížňanského príkrovu (jeho vysocká jednotka). Príkrovy sú však porušené pokriedovými spätnými prešmykmi[2]. Vyskytuje sa tu aj sedimentárny obal tatrika a popríkrovové vrchnokriedové a neogénne sedimenty. Tatrický obal tvoria 4 jednotky (devínska, kuchynská, kadloubecká a solírovská). Z podložia tatrika tu vystupujú i horniny infratatrika, ktoré reprezentuje borinská a orešianska jednotka.

Pozdĺž okrajov pohoria na niektorých miestach vystupujú aj paleogénne a neogénne horniny, ktoré boli zabudované do jeho stavby pri otváraní Viedenskej a Dunajskej panvy v strednom miocéne. Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi. V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy.

Viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mal%C3%A9_Karpaty

Pohľad na Záruby