...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské rudohorie

Slovenské rudohorie je najrozsiahlejším slovenským pohorím.  Má veľmi zložitú geologickú stavbu. Jeho západná časť nesie názov Veporské vrchy. Geologicky toto územie spadá pod jednotku veporika, ktorá sa územne člení na 4 pásma: ľubietovské, krakľovské, pásmo Kráľovej Hole a Kohúta.

Severnú hranicu pohoria tvorí tok Hrona, na západe sa jeho horninové komplexy ponárajú pod neovulkanity Poľany. Väčšinu západnej časti Slovenského rudohoria tvorí kryštalinikum. Je veľmi rozmanité, pokiaľ ide o množstvo hornín aj ich plošné rozloženie.

Vlastná mineralizácia Slovenského rudohoria (Spišského a Gemerského rudohoria), metasomatická aj žilná je veľmi charakteristická a do značnej miery ju možno porovnať s hydrotermálnou mineralizáciou Východných a Západných Álp a Pyrenejí. Jej časový vývoj aj priestorová zonálnosť sú veľmi dobre preskúmané, aj keď absolútny vek zrudnenia a niektoré otázky genézy sú doteraz predmetom protichodných názorov.

Geologická stavba pohoria

Slovenské rudohorie sa rozkladá na veľkej ploche a má veľmi zložitú geologickú stavbu. Môžeme v ňom vylíšiť niekoľko menších geologických jednotiek:

Veporikum: tvorí južnejšiu tektonickú jednotku Západných Karpát, ktorá je nasunutá na tatrikum. Buduje pohoria na strednom Slovensku - Čierťaž, Slovenské rudohorie, Kráľovohoľské Nízke Tatry. Veporikum sa ponára pod stredoslovenské neovulkanity a terciér juhoslovenských panví, kde jeho prítomnosť bola zistená hlbokými vrtmi. Jadrom veporika sú metamorfity a magmatity (kryštalinikum veporika) budujúce na strednom Slovensku veporské pásmo. Tieto horniny sú zväčša staropaleozoického veku.

Kryštalinikum veporika je rozdelené zlomami na 4 menšie zóny: severné veporikum - ľubietovská a krakľovská zóna a južné veporikum - kráľovohoľská a kohútska zóna. Ľubietovská a kráľovohoľská zóna sú budované vysokometamorfovanými horninami, zatiaľ čo v krakľovskej a kohútskej zóne sú zastúpené nízkometamorfované horniny. Metamorfity tvoria plášť granitoidným intruzívam. Obal severného veporika reprezentuje skupina Veľkého Boku, ktorá má podobný vývoj ako krížňanský príkrov.

Gemerikum: buduje spišsko - gemerské rudohorie (východ. časť Slovenského rudohoria) a priľahlé pohoria. Jeho centrálnu časť tvoria Volovské vrchy budované slabometamorfovanými horninami staropaleozoického veku. Z juhu aj severu je toto kryštalické jadro lemované vrchnopaleozoickými a mezozoickými horninami pásma Galmusu a Juhoslovenského krasu. Vlastné gemerikum tvoria gelnická skupina a rakovecká skupina. Obidve sú tvorené slabometamorfovanými sedimentami a vulkanitmi. Na nich spočívajú vrchnopaleozoické súvrstvia. Významné z nich je ochtinské súvrstvie tvorené karbónskymi morskými sedimentami s magnezitom.

Silicikum: je rozsiahly príkrov, ktorý leží na gemeriku ale jeho trosky sú známe aj z centrálnych Západných Karpát. Na sever od gemerika silicikum reprezentujú príkrovy besnícky (Galmus) a muránsky (Muránska planina), ktorý leží ako troska na veporiku. K siliciku na juh od gemerika prináležia karbonátové súbory Slovenského krasu. V centrálnych Karpatoch patria pod silicikum trosky čiastkových príkrovov strážovského (Strážovské vrchy), nedzovského (Biele Karpaty) a príkrovu Drienka (Ponický kras). Silicikum reprezentujú predovšetkým triasové karbonátové horniny, svetlé tzv. wettersteinské vápence, menej sú zastúpené klastické horniny - pieskovce, bridlice, sliene.

Meliatikum: je tektonická jednotka nachádzajúca sa v troch rôznych pozíciách: pod nasunutým silicikom, z ktorého sa vynára v tektonických oknách, na južnom okraji gemerika, kde tvorí tektonické šupiny, na gemeriku v nasunutej pozícii, tvoriac opäť tektonické šupiny. Špecifikom meliatika je, že vzniklo na oceánskej zemskej kôre, ktorej relikty sú v šupinách meliatika prítomné.

Zdroj: Mineralogie Československa; Bernard J.H. a kolektív; vydavateľstvo Academia; 1981