...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vonkajšie Karpaty

Vonkajšie Karpaty sú budované flyšovým pásmom. Flyšové pásmo predstavuje pahorkatina prechádzajúca do pohorí (Kysuce, Orava, severovýchod Slovenska). Na západe nadväzuje na alpské flyšové pásmo a prechádza na Moravu, severozápadné Slovensko (Biele Karpaty, Javorníky, Sliezske Beskydy) do Poľska. Jeho východná vetva sa sčasti opäť vracia na východné Slovensko (Čergov, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy).

Flyšové pásmo budujú klastické horniny. Prevažne sú to súvrstvia, v ktorých sa rytmicky striedajú pieskovce a ílovce (flyš), menej je zlepencov, vyskytujú sa tiež rohovce. Bolo zvrásnené na konci paleogénu a počas spodného a stredného miocénu.

Geologická stavba flyšového pásma

Okrajová skupina je tvorená pouzdřanskou jednotkou. Leží v čele flyša na južnej Morave. Z hľadiska litologického obsahu je typická. Tvoria ju síce klastické horniny, ale prevažne neflyšového charakteru. Neogénne časti tvorili pôvodne súčasť čelnej priehlbiny.

Stredná skupina krosnensko - menilitová  je rozšírená na poľskom a moravskom území, ale zasahuje aj na Slovensko. Pozostáva z piatich na povrch vystupujúcich príkrovových jednotiek a doposiaľ sú známe dve pochované jednotky.

Vnútorná skupina - magurská je budovaná flyšovými súvrstviami veku krieda až oligocén (neskorý paleogén). V magurskej jednotke sú aj neflyšové usadené horniny jurského veku. Sú to tektonické šošovky podobné bradlám (vonkajšie bradlové pásmo na Morave). Magurská jednotka je rozčlenená na tri menšie príkrovové jednotky.

Zdroj: Mineralogie Československa; Bernard J.H. a kolektív; vydavateľstvo Academia; 1981