...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú naším najvyšším pohorím. Veľká časť hrebeňa tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Z juhu sú ohraničené Podtatranskou a Liptovskou kotlinou, na západe hraničia s pásmom Chočských vrchov. Tvorené sú prevažne horninami kryštalinika, sedimenty sú zastúpené menej (hrebeň Belianskych Tatier, Červené vrchy), viac sú rozšírené v poľských Tatrách.

Geologická stavba pohoria

Najvyššie horstvo Karpát - Tatry, ktoré sú časťou Fatransko - tatranskej oblasti sa delia na Západné a Východné. Východné Tatry tvoria dve odlišné a svojrázne geomorfologické jednotky: Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Najväčšia šírka pohoria v smere sever – juh je 17 km. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na sever i juh mnohé rázsochy, ktoré vytvárajú hlboké a členité doliny.

Vo väčšine dolín sú pomerne veľmi hlboké vysokohorské jazerá - plesá, ktoré sú ľadovcového pôvodu. Od hlavného hrebeňa na juh sa oddeľuje päť význačnejších rázsoch, na sever iba dve. Na juhu je to najväčšia Krivánska rázsocha, potom rázsochy Končistej, Gerlachu. Slavkovského a Lomnického štítu. Vysoké Tatry sú zložené hlavne z granodioritu, vyskytujú sa však aj kryštalické bridlice a vápence. Západné Tatry sú zložené z kryštalických bridlíc a vápencov, Belianske Tatry z dolomitických vápencov. Pre tieto rôzne geologické podklady sú aj dnešné formy týchto pohorí také odlišné. Vysoké Tatry začali vznikať v prvohornej dobe, no odvtedy prešli mnohými zmenami, najmä počas treťohorného vrásnenia.

Z pôvodne vyšších, kompaktnejších a oblejších vrchov bez hlbších dolín vytvorili horotvorné sily, erozívna činnosť a hlavne intenzívna modelačná činnosť ľadovcov dnešnú podobu Vysokých Tatier, takže dnes vidíme už len obnažený žulový masív.

Zdroj: Mineralogie Československa; Bernard J.H. a kolektív; vydavateľstvo Academia; 1981