Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zaujímavosti

Skalná (Jánošíkova) päsť
zdroj:
www.rkhlas.sk
pridané:
24.10.2006

Liptov je mimoriadne bohatý na zaujímavé prírodné výtvory, ktoré stáročia neodmysliteľne dotvárajú kolorit krajiny a vyvolávajú obdiv domácich, ale čoraz viac i zahraničných turistov. Nie je azda Ružomberčan, ktorý by sa nepokochal krásami Demänovskej, Prosieckej či Kvačianskej doliny, no existuje celý rad ďalších objektov, ktoré si zaslúžia nielen pozornosť, ale aj prísnu ochranu.

Spomeňme aspoň niektoré: Jazierce, Vlčia či Dogerské skaly v Trlenskej doline, Krkavá skala na úpätí Sidorova, Travertínové polia pri Bešeňovej, Stankovanoch, Brankovský vodopád... Jedným z najbližších a najdostupnejších je známy morfologický útvar pri "starej" ceste medzi mestom a susednou Liskovou.

Vápencová skala je vymodelovaná do tvaru päste a ľudovo bola nazývaná aj Čertovou kiahnicou. Povrávalo sa tiež, že keď tadiaľ tiekol Váh, pltníci si o ňu uväzovali svoje plavidlá. Najviac sa však dávala do súvisu s Jánošíkom, keď o konečnú podobu brala sa údajne postarala jeho zbojnícka družina pri potulkách medzi Oravou a Liptovom. Teda aspoň stručne ako tomu v tých časoch vlastne bolo:

Jánošík sa so svojimi hôrnymi chlapcami v jedno jesenné ráno vybral z Oravského Podzámku na dlhú cestu - až na Kráľovu hoľu. Popri Dubovej a poza hrad Likava zbehli až na úpätie Mnícha. Pri spomínanej skale zbadali, ako sa od Ružomberka blíži panský koč a za nimi skupina jazdcov. Ukryli sa teda do krovia pri balvane a čakali na sprievod, ktorý sľuboval bohatú korisť.

Chlapi neotáľali ani na sekundu a vyrútili sa na nič netušiacu skupinu. Poriadne sa v nich vzbúrila krv, keď zistili, že v koči sedí jeden z ich úhlavných nepriateľov, sám gróf Révay. Schyľovalo sa k nemilosrdnému účtovaniu s trýzniteľom poddaných, no Jánošík, nerád vidiaci krv, tomu zabránil. O chvíľu už družina s pohŕdaním hľadela na poviazaného grófa, jeho pobočníka a hajdúchov. Ostalo už len pozháňať porozbiehané kone a zrátať ukoristené šable a pištole.

A čo nasledovalo potom? Jánošík pripravil pre Révaya "odmenu", akú on pravidelne určoval svojím poddaným. Priviazaný o neďaleký peň "vyfasoval" dvadsaťpäť palíc, aby mal možnosť premýšľať o spáchaných krivdách. Potupná deportácia zbitého grófa a poviazaných hajdúchov sa udiala pod dohľadom Hrajnohu a jeho troch spolubojovníkov. Jej cieľom bol kaštieľ Sv. Žofie, odkiaľ Révayov sprievod predpoludním vyrazil.

Na pamäť tohto dňa, v ktorom Jánošík zabránil veľkému krviprelievaniu, no napriek tomu príkladne potrestal nenávideného grófa a jeho prisluhovačov, sa rozhodli hôrni chlapci ukoristenými šabľami svojich nepriateľov vytesať zo skaly, pri ktorej sa všetko odohralo, veľkú zaťatú päsť.

Tesali teda, rúbali, ako sa len dalo. Keď sa dielo už začalo rysovať, zbadali po ceste smerom do Ružomberka kráčať akéhosi Liskovčana. Uhorčík ho pristavil, odovzdal mu štyri tátoše z Révayovho sprievodu a taktiež všetky zatupené šable, ktorými okresávali päsť. Okoloidúci mal podľa inštrukcií všetko odovzdať v kaštieli Sv. Žofie s tým, že to posiela sám Jánošík.

Takto teda podľa ľudovej slovesnosti dostal balvan popod Mníchom neďaleko starého liskovského kameňolomu tvar zaťatej päste, symbolu proti panskému utláčaniu. Zároveň oživuje spomienky na legendárneho hrdinu slovenského ľudu, ktorého život ako dvadsaťpäťročného (nar. 25. 1. 1688) vyhasol na háku šibenice pred 310 rokmi - 18. marca 1713. Marius Korčák

rkhlas.sk