Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vymeníme Kremnicu za zlato?
zdroj: Kremnické noviny 3/2007
pridané: 24.3.2007

Kremnicu  v  minulosti  zlato  pozdvihlo, azda ju teraz jeho ťažba nepochová. V Kremnici som sa ako poslankyňa stretla so zástupcami občianskeho združenia Kremnica  nad  zlato.  Vyprofilovala  sa z  neho  silná  občianska  skupina,  ktorá  sa rozhodla chrániť svoje mesto pred zámermi povrchovej ťažby zlata kyanidom. Len pár týždňov  po  tom  ma  oslovila  iná  skupina z druhého   brehu,  ktorá  argumentovala rozvojom  priemyslu,  odvolávajúc  sa  na neškodné  moderné  technológie  a  prínos, ktorý ťažba štátu prinesie.

Vždy sa menšina vraj podriaďuje väčšine. Kto  je  tu  však  väčšina?  Proti  ťažbe  sa vyslovilo Mestské zastupiteľstvo v Kremnici, poslanci  samosprávneho  kraja  Banská Bystrica a obyvatelia mesta, čoho dôkazom je  výsledok  komunálnych  volieb.  Vždy  sa vraj má ustúpiť verejnému záujmu. Čo  však  je  v  tomto  prípade  verejný záujem? Respektíve, čo je v tomto prípade štátny záujem?  Dokument,  ktorý  by jasne  deklaroval  dlhodobé  štátne  záujmy Slovenska jednoducho neexistuje. Diskusia  okolo  možnosti  deklarovania štátnych  záujmov  sa  orientovala predovšetkým  na  politický  zápas,  a  nie na  štátne  záujmy.  Aký  bol  vlastne  štátny a  verejný  záujem  pri  privatizácii  SPP alebo  slovenských  elektrární?  

Bolo  to skutočne  v  záujme  štátu  alebo  v  záujme istých vplyvných skupín, ktoré si parcelujú Slovensko? Alebo sa za národné stratégie a  priority  budú  považovať  len  rozhodnutia vládnych koalícií, ktoré sa striedajú? Pri  hľadaní  riešenia  s  ťažbou  zlata v Kremnici by nevznikli nijaké problémy, ak by strategický  dokument  štátu  jasne  deklaroval aj štátny záujem v oblasti ochrany životného prostredia  na  desiatky  rokov.  Veď  v  roku 2002  bola  schválená  Národná  stratégia trvalo  udržateľného  rozvoja.  Podľa  nej  by sa  povrchové  ložiská  mali  ako  existujúce zdroje  ponechať  na  rozhodnutie  budúcim generáciám  a  nevyužívať  ich  v  súčasnosti.

Zmenilo sa niečo od roku 2002? Alebo my sme už  tá  budúca  generácia,  ktorá  je  odkázaná nakladať so zlatom. Možno  pribudne  pár  miliónov  do  štátneho rozpočtu,  ale  bude  nám  stáť  za  to  takto obchodovať  s  historickým  dedičstvom, obchodovať  s  územím  a  hlavne  s  občanmi, ktorých  osud  sa  má  podriadiť  biznisu. Doteraz sme sa pýšili geografickým stredom Európy, kapucínskym kláštorom s kostolíkom a  prírodou,  ktorá  z  tohto  miesta  robí  raj  na zemi, ale môžeme zažiť  aj vyľudnenú oblasť a kráter, ktorý vraj má byť po ťažbe ako múzeum alebo botanická záhrada. V argumentácii som počula  aj  prirovnanie,  že  hádam  nechceme byť  ďalším  bielym  koňom  v  Európe,  ak  by sme  povrchovú  ťažbu  zlata  kyanidom  úplne zakázali  ako  v  Českej  republike.  

Možno nebudeme  ďalším  bielym  koňom,  ale  stojí nám za zváženie sprísniť používanie kyanidu pri  povrchových  ťažbách  tak,  aby  sme  sa mohli pozrieť budúcim generáciám do očí, že sme nemysleli len na seba a prítomnosť. Dnes  vymeníme  Kremnicu  za  zlato,  zajtra iné  mesto  za  urán  a  pozajtra  zistíme,  že už  nemáme  čo  vymieňať.  Možno  práve naopak, vďaka zlatu ukrytému v Kremnických vrchoch  získame.  Ak  v  minulosti  Kremnicu oživila  ťažba  zlata,  zostáva  mi  len  dúfať,  že v súčasnosti ju ťažba zlata nepochová.

Kremnické noviny 3/2007