Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Opäť ťažba zlata v Kremnici?
zdroj: Kremnické noviny 4/2007
pridané: 23.2.2006

O zámere  povrchovej  ťažby  zlata  v Kremnici  sú  dobre  informovaní  aj  karpatskí  Nemci,  žijúci dnes v zahraničí. Aj oni si uvedomujú, že ide o problém, ktorý sa dotýka Kremnice i okolitých obcí, kde sa mnohí z nich narodili. Problematiku  zosumarizoval  v  zaujímavom článku pán Wilhelm Grosch, rodák z Krahúľ. Článok je z januára roku 2007. Pán  Grosch  ho  napísal  pre  Karpatenpost  (periodikum  karpatských  Nemcov žijúcich  v  Nemecku),  rád  ho  však  „ako hlas z Nemecka“  poskytol na uverejnenie aj redakcii Kremnických novín.

Opäť ťažba zlata v Kremnici?

Pred nejakým časom spôsobila v Kremnici a jej okolí medzi obyvateľmi rozruch rozporuplná téma obnovy ťažby zlata v Kremnici. Ako sa bolo možné dočítať v Kremnických novinách, mesačníku mesta Kremnice, zamýšľa firma Tournigan Gold Corporation so sídlom vo Vancouveri v Kanade, zastúpená dcérskou spoločnosťou Kremnica Gold,  a. s. so sídlom v Banskej Bystrici, znovu zahájiť v Kremnici ťažbu zlata, a to povrchovým spôsobom  v  oblasti  bývalých  zlatých  baní s ložiskami zlata a haldami hlušiny (oblasť Šturca) severozápadne od mesta.  

V novembri 2005 oznámili podnikatelia, že  by  chceli  úmysel  predstaviť  nositeľom verejných záujmov na verejných zhromaždeniach v Kremnici a jej okolí, teda aj v Krahuliach, Kremnických Baniach a Kunešove, ako sa aj opýtať na mienku občanov a zodpovedať na ich otázky. Diskusia o projekte sa odvtedy nezastavila. Dobývací priestor v Šturci je vzdialený od jadra mesta iba jeden kilometer.  Mal  by  tam  vzniknúť  obrovský kráter  s  priemerom  a  hĺblkou  250  metrov. V  priebehu  10  rokov  by  chceli  vyťažiť  približne 30 ton zlata. Je obava zo záťaží plynúcich z veľkého hluku a prašnosti, pretože sa má pri povrchovej ťažbe používať veľké množstvo  trhavín  a  pri  doprave  materiálu do  spracovateľských  zariadení  ťažké  veľké stroje. V okolí mesta je naplánované vybudovanie  odkalísk, s možnými problematickými dopadmi na potoky a podzemné vody. Očakávajú sa negatívne dôsledky pre ďalší rozvoj mesta ako turistickej lokality a rekreačnej  oblasti  stredného  Slovenska. Pred niekoľkými  mesiacmi  bolo  preto  založené občianske združenie (Kremnica nad zlato) s cieľom, aby zastavilo projekt. Združenie získalo medzitým z Kremnice cca 2000 členov.

V januári 2006 doručilo mestu Kremnica Ministerstvo  životného  prostredia  v  Bratislave  projektové  plány  a  započalo  povoľovací proces. Zo strany mesta bola verejnosť  informovaná o rozbehnutom procese v  januárovom  čísle  Kremnických  novín.  V tom istom čísle bol zámer ťažby podrobený kritike  zo  strany  uvedeného  občianskeho združenia, a to za použitia množstva faktov a čísel. Plány zjavne vyľakali a znepokojili obyvateľov  mesta  a  blízkeho  okolia,  ktorí sa obávajú hlbokých zásahov do prírody a nedozerných  ekologických  dôsledkov  pre životné  prostredie,  ako  i  možných  újm  na zdraví obyvateľstva.   

V  júnovom  čísle  Kremnických  novín občianske  združenie  opätovne  zverejnilo argumenty  a  fakty  proti  zamýšľanej  povrchovej ťažbe  zlata.  Združenie  poukázalo na to, že v rokoch 1901 - 1970 sa v kremnických baniach vyťažilo celkovo iba 7 ton zlata.

Plánovaný projekt by znamenal zvýšenie bývalej  intenzity dobývania o  28  až 30-násobok. O tvrdeniach kanadskej firmy, že ťažobné postupy sú mierumilovné k  životnému prostrediu, a že sa vytvorí 300 až 450 doplnkových pracovných miest, sa pochybuje.

Verejnosť je evidentne zneistená aj protirečiacimi si informáciami. V tom istom čísle Kremnických  novín  preto  primátor  mesta Ing.  M.  Nárožný  vysvetlil,  aký  je  súčasný stav a aké budú ďalšie kroky v rámci komplikovaného procesu.  S  definitívnym  rozhodnutím  vo  veci  nemožno  počítať  pred rokom 2008. Preto by nemali ľudia dať na tých, ktorí tvrdia, že je všetko už rozhodnuté, a že sa určite začne s povrchovou ťažbou.

Primátor vyzval, aby sa ľudia zúčastnili prostredníctvom  úradov  na  verejnom prerokovaní  záležitosti,  aby  sa  informovali o sľuboch i rizikách a podľa možnosti, aby oznámili  na  úrady  svoje  stanoviská  a  pochybnosti.  Obyvateľstvo  by  nemalo  podceniť  možnosť  svojho  vplyvu  na  výsledok procesu.

Ako sa stavia  k plánom správa mesta Kremnice? 2. decembra 2006 sa na Slovensku  uskutočnili  komunálne  voľby.  Po  nich sa zmenilo zloženie zastupiteľského zboru v  Kremnici.  Doterajší  primátor,  stavebný inžinier  M.  Nárožný  (57)  nebol  opätovne zvolený do funkcie. Na jeho miesto nastúpila po  prvýkrát  na  čelo  mestskej  správy žena,  54-ročná  RNDr.  Zuzana  Balážová. Aj  pri  poslancoch  došlo  k  značným  posunom. Do nového mestského zastupiteľstva boli znovu zvolení iba 4 doterajší členovia. Predchádzajúci  poslanci  pod  primátorom M. Nárožným sa v poslednom čase spoliehali  na  novelizáciu  slovenského banského zákona, po ktorej by bolo úplne neprípustné znovuzapočatie ťažby zlata v oblasti Kremnice  s  použitím  plánovaných  chemikálií (vysokojedovatého kyanidu), a to z dôvodu dopadov na životné prostredie.

Ako vyplýva z listu novej primátorky RNDr. Z. Balážovej z 18. 12. 2006 adresovaného slovenskému premiérovi  a  príslušnému  rezortnému  ministrovi, je aj nové zastupiteľstvo zamerané rovnakým smerom, pravdaže s dodatočnými doplňovacími návrhmi týkajúcimi sa novelizácie banského zákona. List primátorky s  doplňovacími  návrhmi  spolu  so  zdôvodnením  bol  uverejnený  vo  vydaní  Kremnických novín z januára 2007. Bude napínavé sledovať, ako vec bude pokračovať ďalej. Wilhelm Grosch (preklad z nemčiny D. Kianička)

Kremnické noviny 4/2007