Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zaujímavosti

Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva
zdroj: www.zivotbs.sk
pridané:
28.10.2007

Názov knihy: Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17. až 19. storočí

Charakter publikácie: historická a umeleckohistorická

Počet strán: 191, slovensko- nemecká mutácia, 155 farebných fotografií

Autori: Mgr. Mária Čelková, umelecký historik, Slovenské banské múzeum – Galéria J. Kollára v Banskej Štiavnici, PhDr. Igor Graus, riaditeľ, Štátny archív MV SR v Banskej Bystrici, Mgr. Mikuláš Čelko, riaditeľ Štátny archív MV SR Banská Bystrica

Vydavateľ: Ing. Tibor Turčan, Banská agentúra Košice a Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR. Vydanie finančne podporili aj ďalší sponzori.

Predajná cena: 700 Sk

Objednávky (na dobierku) na adrese: sbm@muzeumbs.sk, Slovenské banské múzeum, knižnica, Kammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica, Slovensko.

Stručná charakteristika publikácie:

Stredoslovenské banské mestá – Banskú Štiavnicu, Kremnicu a Banskú Bystricu ( Španiu Dolinu) preslávila v minulosti ťažba a spracovanie drahých a farebných kovov. V dejinách týchto miest významnú úlohu zohrala existencia Hlavného komorskogrófskeho úradu (1550-1873), inštitúcie sídliacej v objekte Komorského dvora ( Kammerhofu) v Banskej Štiavnici a podkomorských úradov v Kremnici a Banskej Bystrici. Vznik úradov súvisí s centralizačnými snahami v oblasti baníctva zo strany panovníckeho rodu Habsburgovcov, keď rakúsky cisár Ferdinand I. prevzal v roku 1548 od uhorskej kráľovnej Márie vénny majetok a banské mestá podriadil Dolnorakúskej komore vo Viedni a táto inštitúcia na 350 rokov ovplyvnila hospodársku situáciu nielen na Slovensku, ale v rámci celej monarchie.

Reprezentanti úradu - hlavní komorskí grófi a podgrófi od roku 1598 pochádzali z oblasti Rakúska - Tirolska, Štajerska, Korutanska či Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Slovinska i Slovenska. Aj ich pričinením nastal rozkvet baníctva a banských miest od polovice 18. storočia v čase panovania rakúskej cisárovnej Márie Terézie a jej syna Jozefa II. V rokoch 1751,1764,1777,1852 poctili svojimi návštevami banské mestá členovia rodu Habsburgovcov a toto obdobie sa nazýva „ zlatým vekom“.

Vyvrcholením bolo založenie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, dekrétom Márie Terézie z 9.12.1762, ktorá vychovala za vyše 150 rokov existencie tisíce baníckych odborníkov pre celý svet. Hlavní komorskí grófi boli z titulu úradu aj rektormi Baníckej a lesníckej akadémie až do roku 1873. Potom rektorov volil akademický senát. Boli to najvýznamnejšie osobnosti, prezidenti v oblasti baníctva, hutníctva, lesníctva a následných výrobných odvetví v celom Uhorsku. Na spôsob rodových šľachtických galérií bola v objekte Kammerhofu zriadená zasadacia sieň s inštaláciou 60 portrétov komorských grófov, podgrófov, profesorov, rektorov akadémie, doplnená aj podobizňami rakúskych cisárov. Takáto unikátna maliarska kolekcia baníckych osobností od významných maliarov danej doby nemá v Európe obdobu.

(A.Schmidt, J.J.Dollenstein, S.T.Kramer, C.Caspar, J. Niedermann, J.Bernhardt, J.Czauczik, J.Kis, H. Nigg, A.Stolmann a ďalší). Podobizne sú v súčasnosti inštalované v stálych expozíciách Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, v objektoch Galérie na Trojičnom námestí 8 a Kammerhofu na hlavnej ulici 2. Najmä zahraniční návštevníci, z nemecky a anglicky hovoriacich krajín sa dožadovali publikácie, kde by sa viacej dozvedeli o histórii baníctva na Slovensku, o reprezentantoch úradu, ich životopise, zásluhách na rozvoji baníctva, unikátnom vodohospodárskom systéme, spracovaní rudy a pod. Publikácia poslúži aj bádateľom v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Česku pri komparatívnom výskume a spoločných dejinách baníctva v 17.-19. storočí.

Publikácia predstavuje najvýznamnejšiu banícku inštitúciu v bývalom Rakúsko -Uhorsku, ako aj ucelený súbor baníckeho portrétneho umenia a cezeň poukazuje na spoločné historické väzby medzi krajinami Európskej únie v minulosti ako odkazu a príkladu na zachovávanie kultúrneho dedičstva v súčasnosti.

zivotbs.sk