Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Nová Baňa - Stručná história, znak mesta, pamiatky (1. časť)
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 13.2.2005

Stručná história mesta

Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny. Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne útočištný charakter, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné.

Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.

Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348. Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosferický ohňový zdroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.

Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia. V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku 1391. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).

Znak mesta

V modrom štíte dve strieborné skrížené banícke kladivká, sprevádzané v hornomvýseku porísk zlatou korunou a v dolnom výseku porísk zlatou ľaliou. Najstarší zachovaný symbol Novej Bane, pochádzajúci zo 14. storočia, predstavuje zriedkavá šesťhranná pečať, v strede ktorej je sediaca Madona so stojacim dieťaťom na kolenách. Pred nimi je kľačiaca postava kráľa, podávajúceho (obetujúceho) im svoju korunu. Za kráľom je na stuhe nápis LVDOWIC, čo znamená, že ide o kráľa Ľudovíta Veľkého. Tento motív bol neskôr vsadený aj do štítu, pričom v jeho vývoji dochádzalo i k premiesťovaniu či zámene jednotlivých figúr.

V mladších erboch bol nad kráľom aj vták, niekedy pokladaný za holuba, inokedy za havrana či orla, a kráľ drží v rukách truhličku. Keďže mesto nemohlo použiť takýto zložitý a neheraldický symbol vo svojom mestskom erbe, rozhodlo sa zavesiť novotvar, ktorý by však nestratil súvislosť s historickým symbolom zo 14. storočia. Za hlavnú erbovú figúru boli zvolené skrížené banícke kladivká, ale sprevádzané motívom koruny a ľalie - atribút Madony a zároveň symbol francúzkeho rodu Anjouovcov, z ktorého pochádzal aj kráľ Ľudovít, zobrazený v historickej pečati zo 14. storočia.Mesto prijalo svoj erb 27. augusta 1977.

Historické pamiatky mesta

Radnica. Architektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1967 - 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok. O jej pôvodnom účele existuje množstvo dohadov, ako i povestí, tradovaných ústnym podaním.

Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom, v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy. Na čele kráľovského domu stál prefekt - comes camarae - camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata i banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.Po pamiatkovej obnove sa budova stala sídlom mestskej knižnice a múzea a od roku 1986 bola celá uvoľnená pre Pohronské múzeum.

Kostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom súčasne s dnes už nejestvujúcou nemocnicou a chudobincom. V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad portálom je obnovené štvorpásmové okrúhle okno, a nad ním pôvodný kamenný gotický erb fundátora. Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. Z tých rokov pochádza aj oválny obraz Dobrého pastiera v nadstavci. V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv. Alžbety z čias reštaurovania kostola.

Kostol Narodenia Panny Márie (farský kostol) bol pôvodne gotickou stavbou postavenou v 2. polovici 14. storočia. Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Znovu postavený bol až v roku 1725. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí. Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba v baroku rozšírená bočnými loďami na trojloďovú baziliku s polygonálnym uzáverom presbytéria, v strednej lodi so segmentovými piliérovými arkádami, spájajúcimi strednú loď s nižšími bočnými loďami. Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Vonkajšia architektúra sa vyznačuje odstupňovanými opornými piliermi a fragmentálne zachovanými gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790. Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Jozefa v nadstavcovej kartuši datovaný chronostichom (1726).

Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy. Na menze sú neskorobarokové relikviáre s reliéfmi baníckych učňov, predná strana menzy je vyzdobená obrazom umučenia svätice v okovách. Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia. Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902. V kostole sa pravidelne na jeseň koná roľnícka omša spojená s prekrásnou výzdobou celého kostola dopestovanou úrodou z darov obyvateľov, ktorú chodia obdivovať pútnici z celého Slovenska a aj zo zahraničia.

Kostol sv. Kríža na Kalvárii bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium zaklenuté plochou kupolou, v lodi pruské klenby. Kostol sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí na kopci nad mestom. Cesta k nemu je lemovaná kaplnkami symbolizujúcimi Krížovú cestu. Súsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od. J. Neuschla-Faragóa. Obnovené bolo v roku 1927 Ľ. Mackom. Na vysokom hranole, členenom nárožnými stĺpmi, sú štyri výklenky s plastikami, zakončené archivoltami. Nad nimi prebieha vlis so štyrmi figurálnymi reliéfmi od Ľ. Macka z roku 1927.

Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia. Kaplnka je v prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na Slovensku veľmi vzácna a zákonom chránená Sekvoja mamutia.

1. časť   2. časť   3. časť