Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Brezno - história baníctva (1. časť)
zdroj: Z histórie a súčasnosti Banskobystrického okresu, zost. Stanislav Kmeť, Osveta Martin 1989
pridané: 6.7.2007

Druhým centrom banského podnikania, a tým aj baníckej kolonizácie v banskobystrickom regióne sa malo stať mesto Brezno. V meste sa naozaj usadili ťažiari, ktorí podnikali nielen na teritóriu mesta, ale aj na liptovskej strane, a tak sa v priebehu niekoľkých storočí prekutali všetky dostupné miesta. Našlo sa viac užitočných rúd, a preto aj sortiment ťažby bol pestrejší ako v Starých Horách a v Španej Doline. Na prevádzke baní sa zúčastňovalo mesto Brezno, súkromné ťažiarstva a erár. Na kvalifikované poznáme baníctva a hutníctva v tejto oblasti nie sú pramenné údaje, okrem jeho poslednej fázy, 19. storočia a okrem ťažby železa.

K najstarším banským lokalitám na území Brezna patria Bacúch a Beňuš, kde sa kedysi dolovalo zlato, striebro a meď; boli to bane miestneho významu. Už v 16. storočí tento kraj dosídlilo pastierske obyvateľstvo (valasi) a baníctvo zostalo len tradíciou, zrejme lákavou, pretože existujú doklady o pokusoch na jeho obnovu.

Posledný súkromný pokus sa zaznamenal v roku 1784, keď (ťažiarstvom vydolovaná ruda obsahovala len 4 % medi, výnimočne do 12 %, a holo ju treba prevážať na spracovanie do Starých Hôr, čo ešte zvyšovalo výrobné náklady.

Posledný pokus urobili v roku 181l, no keď sa za tri roky vyťažilo len 32 centov rudy. v roku 1814 prevádzku baní zastavil. Rentabilnejšie banské diela boli na predhoriach Nízkych Tatier vo Veľkom Gápli, v Mlynnej doline, v Malom Gápli, vo Veľkej Trojici, v Kumštovej a v Lajštrochu. V tomto rozľahlom a pre banskú ťažbu veľmi náročnom teréne (veľká nadmorská výška, ťažká prístupnosť, veľa snehu, vody,  tvrdé horniny, tektonické poruchy, komunikačná odľahlosť) sa súčasne ťažilo všetko, čo sa dalo využiť (zlato, striebro, meď, antimón, olovo i železo).

Pri baniach boli aj úpravne rudy. Bane utrpeli veľké škody počas posledných stavovských povstaní. V roku 1693 Ján Stupka otvoril tzv. Trojičnú štôlňu a ďalšie štôlne v ,,zlatej bani" na Kumštovej a predajom podielov po 50 zlatých založil ťažiarstvo (väčšinu tvorili Bocania), ktoré ťažilo do roku 1745. Bane potom kúpila komora za 520 zlatých a udržiavala ich v prevádzke s mestom Breznom do roku 1753. Ešte v roku 1785 Brezno zamestnávalo niekoľko baníkov. Komplexnejšie správy o baniach pochádzajú z roku 1813 a nasledujúcich, lenže v tom čase už bola v popredí ťažba železa.

Výnosnosť bani, ktoré pôvodne rozhodovali o ďalších hospodárskych a spoločenských možnostiach mesta Brezna, nebola nikdy mimoriadna, takže Brezno zaostávalo za Banskou Bystricou a ostatnými stredoslovenskými banskými mestami a nepatrilo ani do ich organizácie. Nepriamo to dokladá aj takt, že niektoré pôvodné banícke osady, ako Bacúch a Beňuš, rýchlo stratili svoj banícky charakter a rovnako aj fakt, že aj v miestach relatívne najproduktívnejšej ťažby stačila pokryť všetky fyzické potreby baníctva a hutníctva počtom neveľká osada Jarabá. Baníctvo v tomto ešte málo osídlenom, nehostinnom kraji podnietilo len prvotný rozvoj mesta. Dôležitým centrom sa stáva až pôsobením iných faktorov.

Brezno už od 15. storočia malo trhové právo, dva mlyny, pivovar a mýtnu stanicu smerom k Liptovu; význam týchto daností vzrastal osídľovaním regiónu. Mestu patrilo rozsiahle územie od Čierneho Hrona a hraníc Malohontu na juhu, za dnešný Bacúch na východe, po hlavný hrebeň Nízkych Tatier na severe, vrátane Bystrianskej doliny na západe. Teritórium mesta bolo vklinené medzi dve hradné panstvá - muránske a slovenskoľupčianske, z čoho časom vznikali územné spory. Do vývoja mesta zasiahli najmä prenájomcovia slovenskoľupčianskeho panstva - Dóciovci. Mesto považovali za súčasť svojich prenajatých majetkov a upierali mešťanom ich mestské práva.

Konflikt sa ťahal niekoľko rokov. Mesto, hod s morálnou podporou kráľa, zostalo osamotené, takže si ho Dóciovci dovolili v roku 1517 prepadnúť ozbrojenými tlupami, vyrabovať a zapáliť. Rušné boli aj ďalšie desaťročia. Mestu sa vyhrážali Turci, v 17. storočí ho sužovali cisárske a stavovské vojská, ktoré muselo stravovať, zabezpečiť ich proviantom a povozmi. Najhoršia situácia bola počas posledných stavovských povstaní. keď sa vojská začali miešať do vnútorných pomerov mesta - prenasledovali a dokonca aj fyzicky likvidovali občanov pre vierovyznanie.

Kvalita okolitej rudnej základne politické pomery v 16. a 17. storočí a nedostatok kapitálu spôsobili, že sa miestni mešťania neorientovali na banícku ťažbu a aj sama mestská komunita viac užívala banské práva ako iniciatívne ťažila v banských dielach. Preto sa aj na teritóriu mesta viac ako domáci ťažiari uplatňovali cudzí

1. časť   2. časť   3. časť