Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

Demänová - úryvok z knihy Malebná cesta dolu Váhom (2. časť)
zdroj: Malebná cesta dolu Váhom, Alojz Mednyanský, preklad vydania z r. 1843
pridané:
15.9.2007

Zaujímavý pohľad na vznik ľadových jaskýň spred viac ako 150-tich rokov...

... Pán prof. Pictet v Ženeve vysvetľuje podobný úkaz v jaskyniach Jurského pohoria pôsobením veľmi studeného prúdenia vzduchu, že je odhora nadol studenší a tým znižuje nielen teplotu kolmej dutiny, ktorou prúdi, ale pomalším vyparovaním znižuje aj temperatúru jas-kyne, a to veru dosť podstatne, lebo priechod je plný vždy mokrého skália. — Švajčiarsky podplukovník pán Dufour vysvetľuje vznik ľadovej jaskyne Rothornu takto: „Jaskyňa je pokrytá 150—200 stôp hrubým skalným masívom, cez ktorý presakuje mnohými štrbinami voda. Voda sa v škárach vyparovaním ochladí a v jaskyni kvapká na ľad, na ktororn tvori nové vrstvy.“

Ani jeden z týchto dvoch náhľadov (uvedených v rakúskom časopise Beobachter, č. 342 a 346 z r. 1822) nie je dostatočne podložený dôkazmi, ktoré by uspokojivo vysvetlili tento zvláštny vznik podzemného ľadu. Bez toho, aby som sa pustil do rozboru príčin, uvediem tu veľmi podobnú prírodnú zvláštnosť, ktorú vôbec neobjasňujú úvahy pánov Picteta a Dufoura.

Na Panskom diele pri Banskej Bystrici, kde sa dobýva meď cementáciou a malachit, začali asi pred dvanástimi až pätnástimi rokmi prerážať pokusnú štôlňu v niekoľko sto rokov starej haldovine, na ktorej boli postavené chatrče haviarov a robotníkov, zarastenej trávou a prastarými stromami. Len čo práce pokročili na 5 až 6 láktrov, haviari, keď ráno nastúpili, pracovisko našli pokryté ľadom. Ľad odpratali a pokračovali v práci, no na druhý deň sa ten ístý úkaz opakoval, lenže čím ďalej hĺbili, tým ľadu pribúdalo. Napokon museli kopanie vari po 15 láktroch zastaviť, a celá štôlňa sa zaraz naplnila ladom, ktorý sa posunul asi až na 2 láktre od otvoru do štôlne uzavretej jednoduchými drevenými dverami.

Je tu teda ľad vystavený všetkým účinkom ohriateho vonkajšieho vzduchu, a predsa sa nikdy neroztápa, ba naopak, vždy sa tvorí znova, hoci ho v horúcich letách vo verkom množstve odvážajú do Banskej Bystrice. — Tu nie sú na kopci nijaké pukliny ani štrbiny, cez ktoré by mohol prúdiť studený vzduch či presakovať voda, ba naopak, celý kopec sa skladá z drobných kúskov zeme a úlomkov kameňa nakopených ľuďmi a časom pevne a hrubo utlačených.

Po dlhom čase zarástol hustou trávou, ktorá ho chráni pred vzduchom a vodou. — Bolo by želateľné, aby naši fyzici boli ochotní pozorne preskúmať túto, hoc len ako vzácnosť pozoruhodnú ľadovú štôlňu, aby porovnávaním s inými radovými jaskyňami, akých máme v krajine viac, pomohli rozlúštiť divy nevyčerpateľnej prírody.

1. časť   2. časť