Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Stavebné pamiatky - Pukanec (2. časť)
zdroj: www.pukanec.sk
pridané: 22.5.2008

Evanjelický kostol

Pozoruhodné dielo architektonickej moderny stojí v strede námestia, vhodne zakomponované do jeho rámca. Kostol bol postavený podľa projektu architekta M. Zoubka v roku 1935. Jednoloďový chrám sieňového typu má rovný strop a murovanú emporu z troch strán interiéru. Oltár na čelnej stene je postavený z travertínu, s dekorom mramorových dosiek Desatora. Oltárny obraz Zmŕtvychvstanie Krista namaľoval štiavnický rodák Edmund Gwerk. Pri výstavbe kostola boli zbúrané dve budovy z obdobia klasicizmu: tolerančný evanjelický kostol, ktorý stál v areáli ev. a. v. farského úradu, mimo hradieb mesta (z jeho interiéru sa zachoval oltárny obraz Poslednej večere z obdobia okolo roku 1790), a lekáreň, bývalá hlavná strážnica, „Hauptwache“, ktorá stála na mieste terajšieho chrámu. Bola to prízemná klasicistická budova s výrazným portikom neseným štyrmi dórskymi stĺpmi.

Mestské hradby

K výsadám kráľovských miest patrilo i právo ohradiť sa. Pukanec, podľa Križku, bol ohradený už v časoch husitských vojen drevenou palisádovou a zrubovou hradbou, len „pukanský zámok“ – kostol bol ohradený pevným kamenným múrom. Obranný význam hradieb vzrástol najmä v časoch tureckého nebezpečenstva. Pukanec a Krupina boli vstupnými bránami do oblasti siedmich stredoslovenských banských miest. Lenže v čase, keď ohrada bola najpotrebnejšia, začala dožívať. Posledný raz ochránila mesto pri nájazde Turkov 27. augusta 1568. Nasledujúceho roku sa vyvalila. Výstavba nového dreveného oplotenia prebiehala v rokoch 1569-1578. Krajinský snem v roku 1578, po predchádzajúcej urgencii v roku 1567, rozhodol o výstavbe opevnenia murovanými hradbami. Stavali sa pod dozorom vojenskej rady a cisárskych fortifikačných inžinierov Ferariho a Wadena v rokoch 1578-1595. Opevnenie budovali z kameňa a tehál. Nebolo zrejme nikdy dokončené, lebo pri veľkých tureckých pohromách v rokoch 1640 a 1664 sa spomína aj drevená palisáda. Je však možné a aj dosť pravdepodobné (podľa Jána Králika, pukanského archivára), že kamennou hradbou bolo opevnené len vnútorné mesto a drevenou palisádou predmestia. Stavba opevnenia si kvôli účinnosti obrany vyžiadala zbúranie veľkého počtu domov. Obyvateľstvo sa tomu bránilo, no aj tak bolo zbúraných asi 60 domov. Pôdorysne tvorilo opevnenie obdĺžnik s dvoma nárožnými a jedným stredovým bastionom na kratšej strane pôdorysu. V hradbách boli situované dve mestské brány v severo-južnom smere. Horná brána pri Klopačke sa poslednýkrát spomína v roku 1799. Dolná stála v priestore medzi dnešnou poštou a lekárňou. Bez povolenia vrchnosti ju dal zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899. Zachovala sa jej dobová fotografia. Okrem nich boli v hradbách aj dve bráničky – fortne pre peších, smerom do viníc a na Gágor.

Farský kostol sv. Mikuláša bol jadrom mestského hradu, podobného mestskému hradu v Kremnici. Do jeho priestorov sa vstupovalo mostom z námestia cez štvorposchodovú baštu, ktorá neskôr slúžila ako radnica. Stála v priestore dnešnej kostolnej brány. Medzi ňou a vstupom do kostola stála menšia kostolná veža. Bokom od nej v priestore terajšej sochy Imaculaty stála zvonica. Východná kostolná veža nad sanktuáriom bola zároveň aj pozorovateľňou. Do dnešnej podoby areál prestavali v rokoch 1864-1867.

K mestskej fortifikácii patrila aj strážna veža na vŕšku nad Starou baňou, dnešnou Vodnou ulicou, zvaná túrnička. Keď strážnik videl, že sa k mestu blíži nepriateľ, začal zvoniť na poplach a tak upozornil pracujúcich v poli na blížiace sa nebezpečenstvo.

V minulosti viedla cesta do Banskej Štiavnice mimo námestia závozom cez Slúkovu bránu. Bola to zrejme brána do opevneného predmestia, pomenovaná podľa kapitána Slúku z čias tureckých výbojov. Stála ešte v roku 1783, keď 7. júla vítal pri nej magistrát a mešťania vzácnu návštevu cisára Jozefa II.

Súsošie Najsvätejšej Trojice

Stred pukanského námestia od roku 1740 zdobí stĺp Najsv. Trojice. Postavil ho neznámy staviteľ na pamiatku ukončenia cholery v predchádzajúcom roku s nákladom vyše tisíc zlatých. Túto sochársko-architektonickú kompozíciu tvorí oktogonálny stĺp na podstavci v tvare gréckeho kríža, pozostávajúceho zo štyroch pilierikov, na ktorých sú umiestnené sochy sv. Mikuláša, patróna mesta, sv. Rocha, sv. Sebastiána a sv. Barbory. V ich strede vyrastá smerom nahor sa zužujúci pilier s kompozitnou hlavicou. Na jeho vrchole je na štvorcovom abakuse osadené súsošie Najsv. Trojice. Tvorí ho centrálny výjav korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou.

Ľudová architektúra

Vo vnútornom meste bolo niekoľko hodnotných meštianskych a zemianskych domov, no bohužiaľ najkrajšie z nich padli za obeť prestavbám. Zachoval sa len zaklenutý obytný priestor v Švihranovskom dome v Krátkej ulici. Traduje sa, že v dome bývali Taliani, čo stavali mestské hradby.

Vo vonkajšom meste, mimo hradieb, sa zachovali dva typy ľudových obydlí z obdobia 18. a 19. storočia, mnohé dodnes obývané.

Banícky typ ľudového domu bol trojpriestorový. V strednej časti bol vstup – pitvor a studená kuchyňa, zvaná podkoch. V ostatných dvoch priestoroch bola izba – chyža a komora. Tento typ domu nemá rozvinuté hospodárske staviská. V zásade je situovaný v svahovitom teréne okrajových častí mesta, po vrstevnici, pozdĺž cesty.

Remeselnícko-poľnohospodársky typ domu je situovaný kolmo na os cesty. Má vybudované silné hospodárske zázemie. Obytná časť je tiež trojpriestorová, situovaná od ulice v poradí parádna izba predná chyža, pitvor a zadná izba. Tá bývala obytnou dielňou. Ak si to vyžadovalo remeslo, stavali sa aj osobitné dielne. Boli to najmä kováčske šmikne alebo garbiarske koželužne s haťami na namáčanie koží v blízkosti jarkov a potokov. Bohatší gazdovia, remeselníci a zemani si stavali aj dvojpodlažné domy s pekným arkádovým schodišťom. Zachoval sa zemiansky Kevickovský dom zvaný Stará pošta na Červenej ceste. Obytné bolo len poschodie, v prízemí bola hospodárska časť.

Do dnešných čias sa zachovala v minulosti početná skupina hospodárskych stavieb – štádlov. Pôvodne to boli zrubové jednopriestorové alebo trojpriestorové senníky (zachovali sa dva – Plavcov na Kakajke a Kovalovského na Potočnej ulici). Bývala v nich aj komora na uskladnenie ovocia a mlat. Po mnohých požiaroch, hlavne cez druhú svetovú vojnu, sa začali stavať murované. Ovocinári uskladňovali ovocie aj v pivniciach a komorách budovaných priamo v sadoch. Dodnes sa zachovala voľne stojaca komora v časti Grunt s výrazným murovaným portálom. Dodnes sa zachovala voľne stojaca komora v časti Grunt s výrazným murovaným portálom.

Najatraktívnejšiu skupinu hospodárskych stavieb, charakteristickú pre tunajší vínorodý kraj, tvoria vinohradnícke budovy – ľoche. Pôvodné stredoveké pivnice, tesané do propylitizovaného andezitu, zvaného gribina, slúžiace na uskladnenie vína, sa postupom času rozrástli o výrobnú časť. V posledných rokoch pribudli aj obytné miestnosti slúžiace na rekreačné účely. Mnohé malebne dotvorili krásnu panorámu južných viničných svahov Vajrabu. Bohužiaľ, výstavbu nikto neusmerňoval a v niektorých prípadoch došlo aj k narušeniu tohto svojrázneho obrazu Pukanca.

Spracoval Peter Klinko, pukanec.sk

1. časť   2. časť