Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Huta v doline Bystrô - Veľká Fatra (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 8.7.2008

Hutníctvo malo v minulosti veľký význam pre hospodársky život Slovenska. Úžitkové kovy - železo a meď sa ťažili na mnohých, dnes často aj zabudnutých miestach a často už len ťažko dokážeme rekonštruovať staré bane, výsypky a cesty.

Liptovské baníctvo bolo viazané prevažne na nízkotatranskú oblasť. V relatívne nedávnej minulosti - od 18. storočia prevažovala ťažba železne, medenej a antimónovej rudy. Vo vzdialenejšej minulosti sa dobývalo v Nízkych Tatrách vo väčšom množstve aj zlato a striebro.

Mapka lokality

Významnými a donedávna ešte činnými "baštami" liptovského baníctva boli banské revíry na Magurke a v Dúbrave. V obidvoch sa za hlavný objekt ťažby pokladal antimonit - hoci na Magurke sa ťažilo aj významnejšie množstvo zlata. Dokonca možno povedať, že jedny z najkrajších slovenských vzoriek zlata s antimonitom pochádzajú práve odtiaľ.

Doprava

V časoch minulých - prakticky až do polovice 19. storočia bola preprava akýchkoľvek väčších nákladov veľmi nákladná a náročná. Okrem regiónov, kde sa dala s úspechom použiť voda - plavenie na pltiach či lodiach sa na "furmanku" používala výlučne konská sila. Vozy boli na zlých cestách nepohyblivé a akýkoľvek dlhší a nespratnejší náklad bol pri preprave veľkou prekážkou.

Preto sa aj doprava orientovala tak, aby sa nemuseli prevážať rozmerné a ťažké náklady, predovšetkým drevo - na dlhých trasách. Výhodnejšie bolo prepravovať rudu, ktorá sa na vtedajšie dopravné prostriedky nakladala jednoduchšie a aj jej doprava bola o poznanie jednoduchšia aj bezpečnejšia.

Hutníctvo

Táto skutočnosť mala vplyv na budovanie hút, v ktorých sa spracovávala ruda vyťažená v liptovských baniach. Hoci lesov v liptovských baníckych revíroch bolo ešte pomerne nadostač, využívali sa aj vzdialenejšie oblasti s veľkým bohatstvom dreva. Záujem bol hlavne o výhrevnejšie a tvrdšie bukové drevo, ktoré pri menšom objeme (ale väčšej hmotnosti) dokáže uvoľniť pri horení viac tepla ako na Liptove rozšírenejší smrek.

Tak sa stalo, že v Liptove vzniklo niekoľko hutníckych "podnikov" ktorých lokalizácia sa neviazala na oblasť ťažby rúd - dôležitá bola hlavne dostupnosť kvalitného dreva na tavenie rudy. Spomenieme tu hutníctvo v Malužinej neďaleko sedla Čertovica, kam sa vozila ešte v 19. storočí na tavbu medená ruda až z Gemera. Menej známou avšak veľmi zaujímavou hutníckou lokalitou je dolina Bystrô (Bystré) v liptovskej časti Veľkej Fatry - tu sa tavila antimónová ruda z Nízkych Tatier.

Dolina Bystrô

Dolina sa nachádza na severnom okraji horstva medzi Ružomberkom a obcou Hubová (predtým Gombáš) a jej potok sa vlieva do Váhu. Dolina je dlhá asi 8 kilometrov a končí sa pri bočnej vetve fatranského hrebeňa v okolí vrcholu Žiare a Maďarovo. Dolina má viac-menej severojužný smer.

Huta

Pozostatky starej huty sa nachádzajú asi 500 metrov od ústia doliny. na to, že sa jednalo o pomerne veľký podnik však zostalo zachované len veľmi málo. Viditeľné sú len ostatky základov. V okolí možno nájsť ešte kúsky trosky aj iné pozostatky po tavbe  antimónu. V minulosti sa tu nachádzali aj zaujímavé taviace tégliky a iné hutnícke pomôcky a nástroje. V hute, ktorej pôvod sa datuje do konca 18. storočia sa spracovávala antimónová ruda z Dúbravy a údajne aj Magurky. Fungovala do 19. storočia. Od miesta ťažby rúd bola huta dosť vzdialená - takmer 40 kilometrov.

Prístup

Miesto je na dne doliny v blízkosti potoka aj asfaltovej lesnej cesty, takže je našťastie ľahko dostupné na bicykli aj autom (treba mať povolenie). Nezreteľné trosky nájdeme asi 500 metrov od ústia doliny.

História huty a jej zánik bude ďalšou časťou nášho rozprávania. RS

1 časť   2. časť