Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Geologická exkurzia po dekoračných kameňoch centra Bratislavy (2. časť)
zdroj: Acta Geologica Universitatis Comenianae, 54/1999, Daniel Pivko
pridané: 12.5.2006

3. Vekové a tektonické zaradenie dekoračných kameňov

Dekoračné kamene sú z rôznych geologických období i geologických jednotiek, do ktorých boli zaradené na základe geografickej polohy ich nálezísk.

3.1. Predprvohorné jednotky

Najstaršie horniny použité v Bratislave pochádzajú s prahorných a starohorných štítov. Sú to jadrá kontinentov, ktoré sa vytvorili pred prvohorami. Zložené sú najmä z magmatických a metamorfovaných hornín.

Najstaršie horniny pochádzajú z Indického štítu, z gondwanského megabloku. Úplne najstarší je pravdepodobne migmatitizovaný charnockit Bengal blue blízky zložením prahorným rulám khondalitovej série s granátom a sillimanitom. Jeho vek je viac než 3 miliardy rokov. Z rozhrania prahôr a starohôr pochádzajú migmatity Paradiso a Multicolor a červené granity New ruby a New imperial (Mísař, 1987).

Z Afrického štítu, z konžsko - kalaharského kratónu sú niektoré dekoračné kamene. Dolerit Nero Zimbabwe vznikol v spojitosti z Great dyke na rozhraní prahôr a starohôr (vek asi 2,6 miliardy rokov) a gabro Nero Africa Impala v spojitosti so starohorným bushwelským komplexom (vek asi 2 miliardy rokov). Granodiorit Verde Fontain je starohorný (Mísař, 1987; Geological Map of Africa, 1963; Provisional Geological Map of Rhodesia, 1971).

Na Baltskom štíte po svekokarelskom vrásnení v starohorách vznikli granity typu rapakivi (1,7 miliardy rokov) Carmen red, Baltic brown, Balmoral a snáď i ružový granit Kuzver (Mísař, 1987, Šatskij et al., 1962, Müller, 1985).

Z blízkeho Ukrajinského štítu, približne z toho istého obdobia ako v Škandinávií zo starohôr (?1,7 miliardy rokov), pochádzajú červená kapustinská, jemelianovská a tokovská žula. Anortozity sú mladšie (Šatskij et al., 1962; Semenčenko et al., 1974; Mísař, 1987).

Najviac predprvohorných dekoračných kameňov pochádza z Brazílskeho štítu, pobrežného brazílskeho bloku. Granity Giallo Veneziano, Capao Bonito a ortorula Verde Veneziano vznikli v najmladších starohorách (okolo 600 miliónov rokov). Starohorného veku sú pravdepodobne i metamorfity Verde Maritaca, Verde tropical, Maracana, Juparana, Verde real, Verde gloria a Sucuru (Mísař, 1987 a Müller, 1985).

Výsledkom kadómskej horotvornej fázy v Čechách na rozhraní starohôr a prvohôr je tiská žula z tisko - jesenického masívu (Kužvart, 1983).

3.2. Prvohorné jednotky

Mnohé horniny sú výsledkom hercýnskeho geotektonického cyklu, u nás najčastejšie z Českého masívu. Z moravskosliezskej oblasti pochádza sliezsky mramor (lipovský a supíkovický) vzniknutý metamorfózou na hranici devónu a karbónu z pôvodných prvohorných alebo mladostarohorných vápencov, karbónska svetlá sliezska žula a čierne těchanovické bridlice (visén). Z lugickej oblasti (severné Čechy) sú železnobrodské bridlice ordovického veku metamorfované v devóne, liberecká žula karbónskeho veku a permský šluknovský "syenit". Zo stredočeskej oblasti z Barrandiénu pochádza slivenecký mramor devónskeho veku (stupeň prag). Moldanubická oblasť je zastúpená pohorským "syenitom", silúrsko - devónskou sedlčanskou a hudčickou žulou zo stredočeského plutónu a karbónskou mrákotínskou žulou z moldanubického plutónu (Mísař et al., 1983; Klomínsky - Dudek, 1978).

Zo slovenských hercyníd včlenených do alpínskej stavby pochádza bratislavská žula (tatrikum) z vrchného devónu a granodiorit typu Sihla (veporikum) z vrchného karbónu (Biely et al., 1996). Z hercyníd zapojených do štruktúry Západných Álp je ortorula Serizzo z peninského antigoríjskeho príkrovu a snáď i granit Verde GMC.

Hercýnske pásmo v Španielsku a Portugalsku - iberidy zastupujú granity Blanco cristal, Rosa Porrino a New Dallas white vzniknuté na rozhraní karbónu a permu (Mísař, 1987; Müller, 1985). Hercýnskeho veku sú aj granity v predpolí apeninského orogénu zo Sardínie Rosa Beta, Bianco Sardo a Rosa Limbara (Mísař, 1987).

Západoeurópske hercynidy boli po vyvrásnení rozlomené niekoľkými riftovými štruktúrami. K ním prináleží i Rýnsky prielom končiaci na severe priekopou Oslo, z ktorej pochádzajú alkalické syenity - larvikity permského veku Blue pearl a Emerald pearl (Mísař, 1987; Müller, 1985).

Z prvohorného pohoria Uralu je mramor Koelga. Z hercyníd - apalačíd pochádza alkalický syenit Bethel white, vzniknutý na konci devónu pri akadskom orogéne (Mísař, 1987; Van Diver, 1987) a migmatit Silver cloud.

3.3. Druhohorné jednotky

Na hercýnskych jednotkách sedimentovali platformné sedimenty. Z juhonemeckej panvy pochádzajú vrchnojurské vápence Jura gelb a Jura grau-blau (oxford) a Solnhofener (titón) (Müller, 1985). Z Českej kriedovej tabule sú božanovský pieskovec a kopaninská opuka (turón) (Mísař et al., 1983).

Z oblasti Západných Álp sú zastúpené serpentinity, napr. Verde Issorie - relikty oceánskej litosféry v piemontskej jednotke. Z dinaríd južných Álp pochádzajú spodnojurské (liasové) vápence Botticino a Rosso Verona a snáď i Breccia Pernice. Dinaridy bývalej Juhoslávie reprezentujú rudistové a riasové kriedové vápence Kanfanar, Maljat a mramor Venčac plavy. Zo severného Bulharska je svetlý vápenec Vračan a z heleníd vápencové brekcie Rod a Koki- novrachos.

V oblasti apeníd sedimentovali v jure svetlé vápence, ktoré boli počas alpínskeho vrásnenia metamorfované na biele mramory Bianco Carrara a Arabescato. Druhohorné sú pravdepodobne i pieskovce Pietra dorata a vápencová brekcia Breccia paradiso (Mísař, 1987; Müller, 1985).

Z oblasti Maďarska pochádzajú z villanskej jednotky sivé triasové vápence Siklos, z transdanubickej jednotky červené hľuznaté liasové vápence Tardos. Z rumunskej apusénskej jednotky sú červené hľuznaté vápence Moneasa liasového veku (Plašienka et al., 1997; Mísař, 1987; Müller, 1985).

V jure v oblasti veporika Západných Karpát sa tvorili rôzne vápence, ktoré boli počas vrchnokriedového vrásnenia premenené na tuhársky mramor. Z flyšového pásma zo sliezskej jednotky pochádza kriedový těšínsky pieskovec.

Mezozoického pôvodu je serpentinit Verde Serrano a červený kriedový vápenec Terra-cota Yumuri z Kuby (Mísař, 1987).

3.4. Treťohorné horniny

Zo starších treťohôr, z jednotky centrálno - karpatského paleogénu, ktorá sa vytvorila po vyvrásnení centrálnych Karpát, pochádza flyšový králický pieskovec. V neogénnych potektonických panvách sa usadili zlepence a pieskovce na severe Malých Karpát (egenburg), napr. pri Dobrej Vode, litavský vápenec (báden) i neogénny sladkovodný vápenec označovaný ako klížsky travertín. Sedimentáciu doprevádzala intenzívna vulkanická činnosť. Jej pozostatkom sú vulkanické horniny z bádenu, napr. z Javoria, andezity Dobrá Niva a Breziny a od Fiľakova andezit Šiatorská Bukovinka. V sarmate až panóne vznikali ryolity, napr. pri Hliníku nad Hronom (Konečný - Lexa, 1984; Biely et al., 1996).

Treťohorného veku je taliansky riasový vápenec Breccia Sarda (Mísař, 1987), grécky riasový vápenec Karnezeika a bulharský vápenec Muschelkalk (Poubová, 1975).

3.5. Štvrtohorné horniny

Svedectvom dozvukov vulkanickej činnosti sú čadiče v okolí Fiľakova (Konečný et al., 1995). Z minerálnych prameňov sa vytvorili spišský a bešeňovský travertín, levický zlatý ónyx i macedónsky travertín Matka.

4. Poznámky k exkurzii

Exkurzia po dekoračných kameňoch Bratislavy nie je viazaná na dobré počasie a teplo. Pre lepší zážitok účastníkov sa odporúča nedať exkurziu v čase dopravnej špičky, keď je veľký hluk, exhaláty i preplnené chodníky. Najvhodnejšia doba je v sobotu, poprípade cez týždeň doobeda alebo podvečer. Nevýhodou exkurzie je to, že časom budú niektoré budovy prestavané, a preto sa niektoré informácie stávajú nepresnými, a navyše pribúdajú aj nové budovy.

Opis trasy s jednotlivými dekoračnými kameňmi môže priamo slúžiť ako sprievodca exkurzie. Trasa je však dosť preplnená kvôli maximálnemu množstvu informácií. Z didaktického hľadiska je príliš dlhá, vyčerpávajúca, a preto treba konkrétnu exkurziu podľa potreby zjednodušiť alebo rozdeliť na viac dní. Napr. kratšia trasa by začínala na Kollárovom námestí, odtiaľ by viedla na Hodžovo námestie, Obchodnú ulicu, Drevenú ulicu, Suché mýto, Hurbanovo námestie, Župné námestie, Námestie SNP, Štúrovú ulicu, Gorkého ulicu, Laurinskú ulicu, Rybársku bránu, Hlavné námestie a Františkánske námestie.

5. Záver

V Bratislave za posledných desať rokov vzrástol počet použitých dekoračných kameňov štvornásobne. Predtým sa dekoračné kamene dovážali z východného bloku, dnes z celého sveta. Na veľkých plochách obkladov možno vidieť rozmanité petrografické typy hlbinných i výlevných vyvretých hornín od kyslých, cez intermediárne až k bázickým, rôzne metamorfity predovšetkým mramory a migmatity, menej fylity, ruly, granulity a serpentinity a veľa druhov vápencov. Dekoračné kamene pochádzajú z rôznych geologických štruktúrnych jednotiek od prahorných a starohorných štítov, cez orogénne pásma prvohôr až treťohôr až po platformné pokryvy.

Sústredenie rozmanitých dekoračných kameňov na malej ploche centra Bratislavy, dovoľuje robiť finančne nenáročné geologické exkurzie, počas ktorých možno za krátky čas ukázať veľa typov hornín s dobre viditeľnými textúrami, minerálmi a skamenelinami na naleštených plochách. Exkurzie po dekoračných kameňoch prinášajú poznatky zo všeobecnej geológie, petrografie, tektoniky, paleontológie, geológie sveta i o spracovaní nerastných surovín. Okrem toho horniny poskytujú i estetický zážitok.

V práci je predložený exkurzný sprievodca stredom mesta s čo najväčším počtom dekoračných kameňov (od 60 po 80). Exkurzia je určená pre učiteľov základných a stredných škôl i pre geologickú verejnosť.

1. časť   2. časť