Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Vyhne - 2. časť
zdroj: www.mineral.cz
pridané:
20.12.2006

Charakter mineralizácie, ktorý je veľmi pravdepodobne obdobný na všetkých ložiskách a výskytoch Fe-skarnov v tejto oblasti, sa orientačne študoval na lož. Vyhne-Klokoč. Pri vzniku skarnov sa tu uplatnili dve štádiá mineralizácie:

1. skarnové štádium s tromi etapami mineralizácie – bezrudnou (vlastnou skarnovou), magnetitovou a hematitovou;

2. karbonátovo-kremenno-sulfidické štádium so štyrmi etapami – pyritovo-chalkopyritovou, polymetalickou (galenitovo-sfaleritovou), kalcitovo- hematitovou a bezrudnou kremenno-karbonátovou.

V bezrudnej (vlastnej skarnovej) etape v karbonátovej hornine prevažne metasomaticky vznikli granáty, pyroxény, epidot a zoisit, v endoskarnoch sa táto etapa prejavila skapolitizáciou živcov a epidotizáciou.

V magnetitovej etape vznikla hlavná masa magnetitu a epidotu, najmä metasomaticky na úkor pyroxenického skarnu. Na konci etapy sa vylúčilo malé množstvo hematitu, kalcitu a chloritov.

Počas hematitovej etapy vznikol hrubošupinkovitý hematit, zatláčajúci granáty, pyroxény, epidot, ako aj magnetit (martitizácia). V závere etapy aj celého skarnového štádia vzniklo malé množstvo magnetitu, ktorý miestami zatláča hematit (mušketovitizácia) a hojný aktinolit.

V pyritovo-chalkopyritovej etape sa hlavne na puklinách i vo forme impregnácií v ich okolí vylúčila hlavná masa na ložisku a malé množstvo chalkopyritu spolu s kremeňom, kalcitom a chloritmi.

Polymetalická galenitovo-sfaleritová etapa sa uplatnila iba v granátickom skarne, vo forme žiliek a impregnácií galenitu, sfaleritu, chalkopyritu a pyritu spolu s malým množstvom kremeňa, kalcitu a chloritov.

Kalcitovo-hematitová etapa ojedinele sa nachádza vo forme žiliek hrubozrnného kalcitu s vtrúseným spekularitom a ojedinelým scheelitom.

V záverečnej kremenno-hematitovej bezrudnej etape vznikli slabé, iba niekoľko cm žilky, vyplnené hrubozrnným kremeňom a kalcitom s povlakmi hnedavého karbonátu v dutinách žiliek i magnetitu.

V endoskarnoch v mladších etapách (po skapolitizácii živcov) došlo k intenzívnej epidotizácii, sericitizácii a karbonatizácii.

Minerály: aktinolit,epidot,forsterit, galenit, granáty, hematit,chlority, karbonáty, kremeň, limonit, magnetit, markazit, molybdenit, muskovit (sericit), opál, pyrit, pyroxény, rutil, serpentín, sfalerit, scheelit, skapolit, titanit, vezuvián, wollastonit, zoisit.

Hydrotermálna Ag, Au + polymetalická mineralizácia

V okolí obce je vyvinutý väčší počet rudných žíl, ktoré predstavujú severnú periférnu časť štiavnicko-hodrušského rudného obvodu. Sústreďujú sa v dvoch čiastkových rudných obvodoch - východnom v chotári bývalej samostatnej obce Banky a západnom v širšom okolí obce Vyhne (Slávik et al. 1967).

Rudné žily v širšom okolí Bánk sú vyvinuté prevažne v andezite. Vyskytovali sa tu tak menšie kremenné žily s neviditeľným zlatom, viazaným na pyrit spolu s galenitom a sfaleritom, žily s Au-Ag-mineralizáciou, ako aj žily s polymetalickým zrudnením podobné štiavnickým (Bernard 1969). Najdôležitejšou žilou v tomto rudnom obvode bola žila Rummel-Hoffer, dlhá asi 1200 m, vyvinutá v jeho západnej časti, ktorú dlhé obdobie ťažil najmä závod Hoffer pre obsah Ag a Au. Významné boli aj žily Anna a Katarína situované vo východnej časti obvodu. Všetky tunajšie žily boli opustené už v 18. stor. a bezúspešne otvárané v 19. stor. dedičnou štôlňou Hoffer. Po druhej svetovej vojne r. 1964 sa v severnej časti tohto obvodu navŕtali dve významné žilné pásma s obsahmi Au do 7 g/t a Ag do 500 g/t, v tenkých žilkách dokonca s obsahom Au až 30 g/t (Polák 1965).

Západný - vlastný vyhniansky rudný obvod je podstatne rozsiahlejší ako predošlý, s väčším počtom žíl vyvinutých v granodiorite, diorite, andezite. Rudné žily majú smer VSV -ZJZ, resp. SV-JZ a mocnosť 1 - 3 m (Koděra et al. 1990). Najvýznamnejšou žilou v tomto obvode bola žila Alžbeta, na hodrušskej strane označovaná ako Unverzangt, vyvinutá v jeho centrálnej časti na styku aplitu a granodioritu. Žila má smer SV-JZ a sklon 55° na východ. Smerom do Hodruše dosahovala jej mocnosť až cez 20 m. Z ďalších významnejších žíl, ťažených štôlňou Anton, bola žila Ján Nepomuk, ktorá sa intenzívne ťažila ešte v polovici 19. stor. a žily Anton, Pech, Bahno a i. V minulosti boli intenzívne ťažené žily Windischleuten a Troch kráľov (Koděra et al. 1990).

Začiatky baníctva v okolí Vyhní spadajú pravdepodobne do 16. stor.. Ťažba v tejto oblasti pokračovala až do konca 19. stor., keď sa ešte v rokoch 1883-1886 ťažilo ročne okolo 10 tis. t rudy, najmä zo žíl Alžbeta, Ján Nepomuk a Bahno a malé množstvo aj zo žíl Spoločná, Hlavná a Matej (Martini 1888). Zrudnenie na žilách bolo rozložené nerovnomerne, koncentrovalo sa v rudných stĺpoch. Mineralizácia vyhnianskych žíl prevahou rohovcovitého a pórovitého (bunkovitého) kremeňa v žilovine, hojnejším kalcitom, prevládajúcim zastúpením ušľachtilých Ag-minerálov a podradným zastúpením obyčajných sulfidov, pripomína najskôr mineralizáciu na žilách hodrušského typu (Koděra et al. 1990). Rudy obsahovali až 3% Ag, viazané hlavne na proustit a argentit (Martini 1892). Z Ag-minerálov na žile Ján Nepomuk prevládal argentit, stefanit a proustit, na žile Alžbeta proustit a pyrargyrit (Martini 1888).

Prevládajúcou zložkou žiloviny je kremeň v rôznom vývoji - zrnitý, rohovcovitý, pórovitý, často sprevádzaný kalcitom. V dutinách kremennej žiloviny vyhnianskych žíl vytváral pekné kryštály spolu s kryštálmi pyrargyritu, dolomitu, kalcitu a pyritu. Časté boli aj modrofialové stĺpčekovité, kopijovité a holubníkové kryštály ametystu, zriedkavejšie krištáľu. Na závode Hoffer v Bankách sa občas našli pekne vyvinuté kryštály kremeňa spolu so striebrom, pyrargyritom, pyromorfitom, ceruzitom a Ag-galenitom. Zo sulfidov sa bežne vyskytovali galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit, zriedkavejšie i markazit a arzenopyrit vtrúsené v kremennej žilovine menej i vo forme pekných kryštálov v drúzových dutinách. V štôlni Troch kráľov vo Vyhniach sa našli aj hviezdicovité agregáty antimonitu na kremeni. Ojedinele sa v Bankách vyskytovala rumelka jemne vtrúsená i v šošovkovitých zhlukoch v kremennej žilovine spolu so sulfidmi, barytom a chalcedónom a tiež i tetraedrit. Z minerálov striebra tu bol hojný argentit, stefanit, polybázit, pyrargyrit, zriedkavejšie sa vyskytoval proustit. V dutinách žiloviny sa nachádzali veľmi pekne vyvinuté, drobné (do 5 mm) šesťboké tabuľkovité, stĺpčekovité a ihličkovité kryštály pyrargyritu spolu s proustitom, dolomitom, ametystom, pyritom a ďalšími minerálmi Ag. Zvlášť pekné kryštály stefanitu sa vyskytovali na žilách ťažených štôlňou Anton vo Vyhniach. Boli malé, ale dobre vyvinuté, s častými dvojčaťovými zrastmi. Prevládali kryštály prizmatického, zriedkavejšie pyramidálneho a tabuľkového habitu. Vzácne sa tu vyskytovalo elektrum, vtrúsené v kremeni. Zo sekundárnych minerálov sa tu nachádzal limonit, epsomit, guľôčky a kríčkovité agregáty malachitu, ihličkovitý alunogén, obličkovité povlaky i tenké kôrky pitticitu, ganomatitu, diadochitu. Na puklinách žilnej výplne vo Vyhniach sa našli tiež kvapľovité povlaky a agregáty aragonitu typu "železný kvet". Pomerne často sa vo vyšších obzoroch rudných žíl vyskytovali ceruzit - vo forme tenko alebo hrubotabuľkovitých bezfarebných, priesvitných s diamantovým leskom, sivobielych až čiernych kryštálov, s častými dvojčaťovými aj trojčaťovými zrastami a drobné hnedasté až hnedočierne prizmatické kryštály pyromorfitu. Značná časť striebra vznikla na žilách sekundárne. Tenké platničky, vláskovité a drôtikovité agregáty striebra striebrobielej, mosadznožltej, červenej alebo tombakovej farby sa našli v drúzach spolu s kremeňom, ametystom, povlakmi práškovitého argentitu (striebornej černe), zriedka i pyromorfitu na žilách závodu Hoffer v Bankách (Koděra et al.1990).

Primárne minerály: antimonit, argentit, arzenopyrit, baryt, dolomit, elektrum, galenit, chalcedón, chalkopyrit, kalcit, kremeň (odr. ametyst, krištáľ), markazit, opál (odr. hyalit), polybázit, prustit, pyrargyrit, pyrit, rumelka, sfalerit, scheelit, stefanit, tetraedrit (odr. freibergit)

Sekundárne minerály: alunogén, aragonit (“železný kvet”), argentit (strieborná čerň), ceruzit, diadochit, epsomit, ganomatit, limonit, malachit, pitticit, pyromorfit, striebro    

1. časť   2. časť