Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Považský Inovec 2.časť
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
18.7.2007

Prvohory

Mladšie prvohory v Považskom Inovci sú vyvinuté na jeho severozápadnej strane, tvoria obal kryštalických bridlíc a sú zastúpené karbónom a permom. Karbónske súvrstvie sa tiahne v súvislom pruhu medzi Hrádockou dolinou a Kálnicou. Leží diskordantne (nesúhlasne) na kryštalinickom podklade v podloží permu alebo druhohorného obalu. Ako v iných pohoriach Karpát aj tu sa skladá z materiálu starších rozrušených hornín. Prevládajú v ňom sivé a tmavé fylity. Niekde obsahuje polohy granitických fylitov. Fylitické súvrstvie prechádza do piesčitých bridlíc, až pieskovcov, miestami až do zlepencov. Zlepence obsahujú hodne materiálu z kryštalinika ako okruhliaky alebo ako úlomkovité minerály. Počas sedimentácie karbónu prejavila sa aj ru sopečná činnosť diabasov, ktoré boli neskoršie premenené na amfibolity, tvoriace ojedinelé ploché telesá, súhlasne uložené v sedimentárnom súvrství. Sú to jemnozrnné horniny, tvorené amfibolom, plagioklasom, chloritom a minerálmi epidotovo - zoizitovej skupiny.

Perm, ktorý leží sčasti na karbóne, ale väčšinou na kryštaliniku, predstavuje aj tu pestré suchozemské súvrstvie, tzv. verukáno. Prevládajú v ňom pestré bridlice,ktoré prechádzajú do drôb a zlepencov. Málo sú tu vyvinuté arkózy, tvoriace ojedinelé vložky v súvrsrví.

Druhohory

Druhohory Považského Inovca predstavujú niekoľko sérií, ktoré však majú rôzne tektonické postavenie. Druhohorný obal kryštalinika je vyvinutý v dvoch sériách, a to v inoveckej, ktorá je rozšírená najmä v strednej a južnej časti pohoria, a v beckovskej — severnej časti, ktoré sa líšia najmä vývinom jury. Krížňanský príkrov zastupuje zliechovská séria, chodský príkrov zasa čiernovážska séria.

Inovecká séria sa začína spodnotriasovými kremencami, v ktorých sa na niektorých miestach vyskytujú polohy arkózových pieskovcov. Nad nimi je slabá poloha červených bridlíc s polohami pieskovcov a dolomitov. Stredný trias zastupujú tmavé vápence, dolomitické vápence a dolomity. V dolomitoch sú vložky pestrých bridlíc, zodpovedajúce keuperu, takže časť dolomitov patrí k vrchnérnu triasu. Súvrstvie keuperu v nadloží dolomitov má malú mocnosť a prevládajú v ňom červené piesčité bridlice, pieskovce a kremence. Najvyšší trias -  rét tvoria tmavé bridlice s polohami tmavých vápencov, ktoré obsahujú úlomky krinoidov, ježoviek i húb a lastúrnikov.

Jura v spodne) časti je vyvinutá v podobe tmavých piesčitých, krinoidových vápencov s hľuzami a šošovkami tmavých rohovcov. Pri Starej Lehote sa v nich vyskytujú ustrice druhu Gryphaea arcuaia alastúrniky Chlamys lextoria a Emolium sp, Strednú a vrchnú juru tvorí tenké súvrstvie tmavosivých i lavicovitých vápencov s polohami tmavých ílovcov a rohovcov.

Ku kriede (spodnej až strednej) patrí súvrstvie sivých doskovitých vápencov s hľuzami tmavých rohovcov a zelenkasté slieňovce s polohami vápnitých pieskovcov.

Celá séria je charakterizovaná malými hrúbkami jednotlivých súvrství a uloženinami jury, ktoré vznikali v zle vetranom mori. Séria je miestami epizonálne (v malej hĺbke zemskej kôry) metamorfovaná.

Beckovská séria je vyvinutá najmä v okolí Beckova. Spodný trias sa začína kremencami, ktoré majú v spodnej časti prevahu zlepencov, často arkózovitých, s prechodmi do arkózovitých pieskovcov. Bočne sú zastúpené súvrstvím pestrých bridlíc s polohami kremitých pieskovcov. Stredný trias je naspodku zastúpený tmavými vápencami s vložkami krinoidových vápencov, vnútri ktorých sú brekcie a dolomity. Väčšiu časť stredného triasu a sčasti i vrchný trias tvoria dolomity. Vrchný trias je tu vyvinutý v podobe keupru, ktorý má však väčšie mocnosti. V súvrství pestrých ílovitých bridlíc sú polohy sivých kremencov a v bazálne) časté polohy bunkovitých vápencov. V jeho nadloží je súvrstvie sivých bridlíc s polohami vápencov, často lumachelových, alebo polohy kryštalických vápencov oolitickej štruktúry. Toto súvrstvie už patrí k rétu. Obsahuje faunu lamelibranchiát, ako napríklad Modidus miruitus, Postdoma mimna, Gervúlea praecursor, Peuen sp., Lima pufidaia a iné.

Jura je typickým súvrstvím tejto série, má však malé rozšírenie. Naspodku sú sivé piesčité krinoidové vápence s hniezdami rohovcov. Vyššie sú uložené prekremenené vápence s polohami rádiolaritov a ružové, miestami hEuz.-iaié organogénne vápence.

Krieda (spodná a stredná) sa zachovala len na malých výskytoch pri Beckove a pri Rakoruboch. Patria k nej svetlosivé celistvé vápence s hľuzami rohovcov a sivé bridlice s polohami piesčitých vápencov.

Beckovská séria má väčšie hrúbky jednotlivých súvrství ako Inovecká séria a uloženiny jury vznikli v dobre vetranom mori.

1.časť   2.časť   3.časť