Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Malé Karpaty (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
26.8.2007

Najsevernejšiu časť Malých Karpát vytvára chočský príkrov s vyššími príkrovmi, ktoré ležia na krížňanskom. Z útvarov chočského príkrovu, ktoré poznáme z iných oblastí Západných Karpát, je tu zastúpená len melafýrová séria a spodný trias, doložený skamenelinami.


Vysoká

V melafýrovej sérii možno rozlíšiť štyri oddiely: najspodnejšiu časť tvoria tmavé bridlice s polohami sivých pieskovcov, kremitých hornín a tmavých kryštalických vápencov. V nadloží prechádzajú do súvrstvia červených ílovitých bridlíc a pieskovcov, arkózovitých pieskovcov, drôb a arkóz. Je to značne mocné súvrstvie a rozloženie spomenutých hornín je nepravidelné, Malá opracovanosť zŕn hornín a nedostatočná vytriedenosť, ako aj vysoký podiel ílovitej zložky v úlomkovitých horninách svedčia o krátkom prenose a rýchlom usadzovaní. Charakteristickým znakom pre celé súvrstvie sú mohutné telesá meláfýrových hornín, ktoré majú viacero petrografických typov. Najčistejšie sa vyskytujú melafýrové porfyrity a mandľovce. Vyšším súvrstvím, už spodnotriasovým, sú kremence, obyčajne biele, žltkasté alebo ružové, lavicovité. V spodnejších častiach kremencového súvrstvia sú časté arkózovité pieskovce, vo vyšších častiach zase vložky pestrých bridlíc.

Najvyššiu časť tvoria sivé a zelenkasté sliene s polohami vápencov, v ktorých je miestami zachovaná fauna (Myophoria costata, Myophoria elongata, Natiria costata, Anodontophora canalensis) poukazujúca na kampilský vek súvrstvia. Z toho možno usúdiť, že podložné kremence zastupujú zeis a nižšie súvrstvia perm, prípadne karbón. Vyššie zložky, ktoré mnohí geológovia považujú za súčasť chočského príkrovu ako normálne nadložie spodného triasu, predstavujú komplex charakterizovaný bielymi vápencami (wettersteinskými), aké poznáme z gemeríd a vyšších príkrovov ako príkrov chočský. Z toho dôvodu možno predpokladať, že na melafýrovej sérii leží tektonicky priamo príkrov vyšší ako chočský, ktorý sa skladá z niekoľkých čiastkových tektonických jednotiek — príkrovov, z literatúry známych ako veternícka séria s vývinom vápenickým, havranickým a jablonickým, ktoré sú si navzájom veľmi podobné.

Veternícka séria sa začína na niektorých miestach dolomitmi, nad ktorými leží súvrstvie tmavých lavicovitých vápencov, obsahujúcich v najvyšších častiach rohovce. Tieto tmavé vápence, podľa ramenonožcov a rias, patria k spodnému a strednému anisu. VySSiu Časť stredného triasu tvoria svetlé vápence, prechádzajúce bočne do svetlých dolomitov (jablonický vývoj). Našli sa v nich riasy, ktoré patria do vrchného anisu a ladinu. Vrchný trias sa začína miestami málo mocnými tmavosivýim bridlicami a pieskovcami (lunzské vrstvy). Nad nimi ležia dolomity a potom svetlé vápence s bohatou faunou koralov (Thecosmilia badiotica, subdichoioma, Montivaltia sp., Craspedophyllia alpina) a ramenoaožcov (Megalodon, Lima, Terebratuh). Najvyššiu časť vrchného triasu zastupujú svetlé vápence rétu s faunou ramenonožcov a lastúrnikov. Jura tu nie je vyvinutá.

Severovýchodná časť Malých Karpát za neogénnou zníženinou Jablonica—Trstín je budovaná najmä strednotriasovými a vrchnotriasovými uhličitanmi, ktoré patria k veterníckemu príkrovu. Severovýchodná časť je budovaná svetlými vápencami a dolomitmi stredného a vrchného triasu, ktoré tvoria nedzovský príkrov. Je v ňom zastúpená aj jura vo vývoji krinoidových vápencov a časť spodnej kriedy.

Vápence druhohorných séru Malých Karpát sa na mnohých miestach využívajú buď na priemyselné ciele, alebo ako stavebný kameň. Ťažia sa v okolí Rohožníka, Perneku, Bukovej, Smoleníc, Trstina, Brezovej pod Bradlom, Plaveckého Podhradia, Devínskej Novej Vsi a Borinky.

Na budovaní severovýchodnej času Malých Karpát sa menšou mierou zúčastňuje vrchná kriedav gosauskom vývoji, paleogén a ncogén.

Vrchná krieda lemuje severovýchodné ukončenie Malých Karpát medzi Brezovou pod Bradlom a Pustou Vsou a vypĺňa brezovskú depresiu. Uložila sa na starší, už zvrásnený podklad pri morskej záplave — transgresii. Na báze sa začína hrubozrnnými zlepencami z druhohorných hornín, ktoré prechádzajú do piesčitých vápencov a slieňov. Stredná časť súvrstvia má flyšový vývoj a vývoj pestrých slieňov. Vrchnú časť súvrstvia zastupujú organogénne a detritické (rozomleté) vápence a sliene s polohami zlepencov. Vrchnokriedové súvrstvie obsahuje množstvo mäkkýšov (Acteonelia gigantica, Turritela laeviuscula, Nerinea gracilis, Natica cretacea, Turbo vesticus, Mytilus strígidatus, Inoceramus cripsi) i foraminifér.

Paleogénne vrstvy sa zachovali v úzkom pruhu medzi Bukovou a Sološnicou a patria do paleocénu a eocénu. Začínajú sa bazálnymi zlepencami a brekciami, ktoré ležia na zvrásnených druhohorách chočského príkrovu. V nadloží prechádzajú do piesčitých vápencov a miestami do rífových (útesových) vápencov. Obsahujú numulity. Rozšírenejšie je ílovcovo - pieskovcové súvrstvie, zložené najmä z ílovcov, sivých, modrastých a zelenkavých, obsahujúcich polohy pieskovcov, prípadne zlepencov alebo vápencov.

Neogénne sedimenty vypĺňajú tektonickú zníženinu medzi Jablonicou, Trstínom a Dobrou Vodou. Začínajú sa karbonátickými zlepencami a pieskovcami a vystupujú na okrajoch zníženiny. Vlastnú zníženinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu. Sú to rôznozrnné zlepence a štrky, piesky a pieskovce tzv. jablonického typu.

1. časť   2. časť   3. časť