Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Náučné
chodníky "Po stopách baníckej činnosti" - Kremnica
(3. časť - náučný chodník č. 2)
zdroj: Sprievodca
Náučné chodníky "Po stopách baníckej
činnosti" - Kremnica - Kremnické Bane
pridané:
11.12.2007
Náučný chodník č. 2
Banská cesta - dom č. 807/39 (645 m.n.m.), Klopačka (652 m.n.m.), Pinga (720 m), Nad dobývkami (764 m.n.m.), Potok (725 m.n.m.), Šachta Kribanus (796 m.n.m ), Nad Kirchbergrom (845 m.n.ni.), Štátna cesta (780 m.n.m.) Dĺžka 3450 m, prevýšenie 200 m. Minimálna výška 645 m.n.m., maximálna výška 840 m.n.m. Trať stredne náročná, 2 hodiny.
Náučný chodník nás zavedie do priestorov dobývania žil Schrämer, Schindler, Teich Kirchherg a Krížne (Wolf). Táto časť žilného systému bola predmetom dobývania v časovej následnosti až po Šturci. Žilné štruktúry, ktoré tu vystupovali na povrch. boli síce prístupné, avšak ich výplň bola kompaktná a na dobývanie menej vhodná. Záujem ťažiarov sa tu prejavil až po r. 1385. Znovuotvorenie, vzmáhanie a razenie Hornej dedičnej štôlne bolo podmienené zatápaním baní mimo Šturca, pravdepodobne v okolí šachty Mária.
Od obytného domu č. p. 807/39 (Banská cesta - Náučný chodník č. 1.) prejdeme po asfaltovej ceste ku Klopačke (Tabuľa č. 5). V minulosti to bola správna budova šachty Máriu. Vo vežičke bolo miesto pre klopačku, ktorou sa baníci zvolávali do práce. Existencia šachty Mária je písomne potvrdená už v r. 1535. Na ťažbu, fáranie a technické účely sa využívala až do r. 1922. Zo šachty boli otvorené a dobývané žily Schrämer, Schindler a iné. Bola tu čulá prevádzka. V r. 1763 tu napr. pracovalo 190 baníkov a 40 pracovníkov v úpravni rúd. Za rok vyťažili 9455 t rudy a v 4 stupách (11 vodných kolies) vyrobili 13,5 kg rýdzeho zlata a 72 kg striebra. Úpravnícke zariadenia boli postavené na rovinke oproti Klopačke.
Náučným chodníkom prejdeme okolo kaplnky Panny Márie a po približne 100 m chôdze "kunešovskou cestou" odbočíme na sever a svahom vystúpime ku pinge Teich. Ideme neďaleko horného okraja prepadliska (okolo 150 m dlhé, hĺbka až 28 m) na vydobytej žile Schrämer. Pinga, ku ktorej prídeme (Tabuľa č. 6),je najväčšou v kremnickom rudnom revíre. Vznikla na dobývkach žil Teich (priemer 40 m, hĺbka 16 m).
Smerom na sever pokračuje od pingy veľké prepadlisko (dĺžka okolo 300 m, hĺbka 15 m), ktoré vzniklo na vydobytej žile Schindler a žilníku Teich. Na jej hornom okraji sa vinie náučný chodník miernym svahom na sever. Prejdeme okolo "skalného okna'", pozostatku po šachte vyhĺbenej želiezkom a kladivkom.
Dôjdeme na vrchol stúpania, z ktorého smerom na východ zostúpime klesajúcim hrebeňom neďaleko prepadliska. Prídeme na jeho dno a vrátime sa niekoľko metrov na západ ku otvorenej dobývke na žile Schindler (Tabuľa c. 7.).
Po prehliadke zídeme ku potoku, prekročíme ho a po ľavom brehu ideme smerom ku prameňu. Za lúčinou odbočíme doprava a hore svahom prídeme na niekdajšiu obecnú cestu (Piarg}. Z osady zostali len ruiny domov. Piarg bola pôvodná usadlosť baníkov, predchodca dnešnej obce Kremnické Bane.
Pokračujeme po ceste a pri rekreačnej chate ju opustíme a úžľabinou popri skalnom bralci kráčame na sever. Vyjdeme na hrebeň a cez mladý lesný porast prejdeme až na jeho okraj ku veľkej priehlbni. Jedna z píng je pozostatok šachty Kribanus (Tabuľa č. 8.).
Šachta sa spomína v r. 1591. V 18. storočí tu bola ťažená sírniková ruda, z ktorej v blízkej várni varili vitriol (surovina na výrobu lúčavky - kyseliny). Šachta bola opustená vr. 1798. Ďalej pokračujeme lesnou cestou okolo množstva ping na dolný okraj skalnej steny, podložiu vydobytej žily Kirchberg. Chodník prechádza šikmo hore stenou. Na hornej hrane zmení smer na západ a po cca 80 m vyústi na lesnú cestu. Touto prejdeme až na lúky, odkiaľ sa naskytne pohľad na Flochovú a Kostol sv. Jána Krstiteľa v Areáli stredu Európy. Lúkami a poľnými cestami zostúpime na križovatku ciest Krahule - Kremnica.
Vydalo: Združenie Kalvária, Kremnica, autor: Oliver Finka