Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Čierna Hora (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
27.1.2008

Mladšie paleozoikum, t.j. karbón a perm, vystupuje v Čiernej hore v dvoch postaveniach. Predovšetkým v postavení autochtónnom, obalovom, a potom v podobe príkrovových dosiek, patriacich ku gemeridám. Obalový karbón sa zachoval len na severnom svahu v Bystrej. Tiahne sa v úzkom pruhu z Bystrej doliny až k Miklušovciam. Tvoria ho tmavé až čierne fylity a zlepence, ktoré bývajú silne zbridličnatené.

Zlepenec sa skladajú hlavne z okruhliakov kremeňa a nevytvárajú stály horizont ale sa vyskytujú v rôznych úrovniach fylitového súvrstvia. Perm je značne rozširovaný a tvori väčšinou bezprostredný obal kryštalického jadra. Skladá sa z pestrého súvrstvia zlepencov, brekcií, pieskovcov a pestrých bridlíc, v ktorom sú na niektorých miestach aj výlevy kremitých porfýrov a polohy tufov. Zlepence a brekcie tvoria zvyčajne bázu súvrstvia a skladajú sa z málo opracovaných okruhliakov kremeňa, pieskovcov, kremencov, niekde tiež lyditov a fylitov. Často sú v nich aj úlomky hornín vlastného permského súvrstvia. Ich tmel býva piesčitý až kremitý, pestrofarebný, červený, fialový alebo sivý.


Jurské rohovcové vápence pi Košických Hámroch

Zlepence sa nepravidelne striedajú s brekciami, arkózami, pieskovcami alebo drobami. Arkózy mávajú obyčajne svetlé farby a skladajú sa z ostrohranných zŕn kremeňa a živcov, tmel majú sericiticko-kremitý. Ich materiál pochádza hlavne z rozrušených granitoidných hornín. Droby sú tmavočervené a obsahujú roztrúsené zrná kaolinizovaných živcov. Pestré bridlice sú v pcrmskom súvrství veľmi rozšírené; sú prevažne piesčité alebo ílovité. Vyskytujú sa zvyčajne vo vyšších častiach súvrstvia ako samostatný horizont, ale ako vložky sa nachádzajú v celom súvrství. Kremité porfýry tvoria v súvrství permu niekoľko menších telies. Sú tmavofialové s porfyrickými výrastlicami bielych lesklých živcov. Jemnozrnná základná hmota je zložená z kremeňa, živcov a biotitu. Porfyrické výrastlice tvoria živce, kremeň a biotit. Mladšie paleozoikum v príkrovových troskách gemeridného príkrovu sa vyskytuje najmä medzi Sivcom a Vysokým vrchom. Leží tu plocho na vápencoch jury. Karbón je v nich vyvinutý v podobe tmavých bridlíc s polohami sľudnatých pieskovcov a perm v podobe pestrých bridlíc alebo arkóz.

Druhohory sú v Čiernej hore zoskupené do dvoch hlavných pruhov smeru SZ—JV. Prvý sa tiahne severným okrajom, druhý južným okrajom pohoria. Druhohorná obalová séria postupuje vo vrstvách od spodného triasu po spodnú kriedu; najväčšmi rozšírený je trias.

Spodný trias sa začína transgresívnymi kremencami, ktoré ležia väčšinou na perme, no miestami priamo na kryštalickom jadre.  Pozvoľna prechádzajú do pieskovcov a piesčitých bridlíc. V nadloží sú vyvinuté verfénske bridlice slabej mocnosti, ktoré sa však vyskytujú len na niekoľkých miestach v dôsledku tektonického vytlačenia a na kremencoch často leží stredný trias.

Stredný trias je zastúpený dolomitmi, ktoré sú zvyčajne sivé alebo tmavomodré, masívne, kde-tu lavicovité. Tam, kde majú lavicový vývoj, ako napríklad pri Hrabkove a Košických Hámroch, sú medzi lavicami dolomitov preplástky sivých ílovitých bridlíc. Niekde obsahujú zvyšky krinoidov a rias. Vrchný trias má vo väčšej časti Čiernej hory tiež dolomitický vývin, takže sa nedá zreteľne odlíšiť od stredného triasu. Lokálnc je však v dolomitoch vyvinutá slabá poloha lunzských vrstiev, ktorá oddeľuje vrchný trias.

Pri Hrabovkc má však vrchný trias pestrý vývin. Je zastúpený lunzskými vrstvami,dolomitmi, karpatským keuperom a organogénnymi vápencami. Lunzské vrstvy tu vytvárajú slabé súvrstvie tmavých až čiernych bridlíc s tenkými polohami pieskovcov. Nad nimi je vyvinutá poloha dolomitov. Karpatský keuper je vyvinutý v podobe xltých dolomitov a pestrých bridlíc. Najvyšší trias — rét — tvoria organogénne vápence, v ktorých sa vyskytujú koraly a ramenonožce (Khaetavicula contorta, Terehratulu gregaria).

Jura jé rozšírená pri Hrabkove a medzi Košickými Hámrami a Kavečanmi, pozdĺž styku s gemeridmi. Má veľmi pestrý vývin. Naspodku sa začína tmavými doskovitými vápencami a bridlicami, po ktorých nasledujú tmavé a svetlé rohovcové vápence. Vrchnú časť súvrstvia tvoria biele alebo ružové a zelenkasté krinoidové a kryštalické vápence. V najvyššej časti sa vyskytujú svetlé slienité a zelenkavé vápence s preplástkami bridlíc, ktoré už asi patria k spodnej kriede. Celá obalová séria je slabo metamorfovaná.

Na Spálenom vrchu vystupuje malé teleso dioritu, ktoré preráža príkrovovú trosku gemeridného karbónu a permu, a oba útvary kontaktne metamorfujc. Vzniklo teda neskôr ako príkrov a preniklo na povrch asi vo vrchnej kriede. Diorit je sirednozrnný, sivo zelený a skladá sa z plagioklasov, pyroxénov a amfibolu.

V pohorí Čiernej hory je len vo švíkoch zachovaný aj paleogén. Je to predovšetkým na severných svahoch,v okolí Ruských Peklian, kde bazálne zlepence a brekcie, dolomitickeho materiálu, zasahujú vysoko na svahy. Vnútri pohoria sa paleogén vyskytuje pri Veľkej Lodine a pri Margecanoch. Pri Veľkej I.odinc sú to brekcie a zlepence, hlavne z okruhliakov a úlomkov dolomitu. Pri Margecanoch na južnom svahu Bystrej sa vyskytujú zlepence pestrého zloženia. Ich okruhliaky, ktorých veľkosť kolíše od veľkosti orecha až do 1 m, pochádzajú z kryštalinika Čiernej hory a paleozoika Slovenského rudohoria. Ich tmel je piesčitý a má červenú farbu.

Tektonická stavba Čiernej hory je dosť zložitá. Veľmi intenzívne sa tu prejavil alpínsky horotvorný proces. Pásmo Čiernej hory patrí k veporidám a najskôr zodpovedá pásmu krakľovskému. S veporidami má spoločné znaky v silnej diaftoréze v spätnej premene kryštalinika, ako aj v metamorfóze druhohorného obalu. Druhohorný obal je silne zvrásnený, niekde i zošupinovatený, zvlášť na styku gemeridami. Alpínske horotvorné tlaky kryštalinikum silne zbridličnatili.

Zvlášť výrazné je to na granodioritoch, ktoré majú na niektorých miestach charakter bridlíc. Je tu celý rad veľkých prešmykov. Granitoidný masív Bujanovej je napríklad nasunutý na svorové ruly pod uhlom asi 30 . Podohne pri vyústení Sopotnice do Hornádu vidno pod žulou ležať verfénske bridlice a dolomity stredného triasu. Veľa je tiež zlomov smeru S-J.

1. časť   2. časť