Zrekonštruovaná vstupná brána Pustého hradu.
Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Zvolen
– Pustý hrad (1. časť)
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
8.2.2008
Pustý hrad nad Zvolenom je veľmi obľúbeným cieľom turistov, milovníkov romantiky, histórie... Toto nádherné miesto v poslednom čase doslova vstáva z „popola“ zabudnutia a pomaly sa mení na pútavú a zaujímavú lokalitu. Kopec na ktorom hrad – teda jeho rekonštruované ruiny stoja, je vzdialený od mesta Zvolen len pár stoviek metrov. Dvíha sa nad sútokom riečky Slatiny a Hrona. Jeho severné svahy spadajú veľmi strmo dole a poskytovali hradnému komplexu vynikajúcu prirodzenú ochranu.
Zrekonštruovaná
vstupná brána Pustého hradu.
Prístup
K hradu vedie zo Zvolena niekoľko turistických chodníkov – najkrajší je asi výstup serpentínami ponad Slatinu po krásne udržiavanom náučnom chodníku. Cestička vedie hore traverzujúc severný strmý svah kopca. Oplatí sa zastaviť na nádhernej vyhliadke, ktorú tvorí vyčnievajúce andezitové bralo. Vyhliadka je zabezpečená zábradlím a poskytuje skvelý pohľad na Zvolen až ďaleko na sever k Nízkym Tatrám a Veľkej Fatre. Výstup na hrad po tomto chodníku je rýchly – dosiahneme ho za necelú hodinu (¾ hodiny).
Z hradu sa dá vrátiť po ceste, ktorou sa z južnej strany kopca prichádzalo k hlavnej bráne. Cestička je použiteľná dodnes – prejazdná aj pre teréne autá a vedie po žltej značke k Červenému medokýšu pri Hrone.
Hrad
Ešte pred niekoľkými rokmi bola väčšina objektov hradu zasypaná a porastená lesom. Nad zemou sa zachovali veľmi biedne zvyšky múrov. Dnes sa situácia rok od roku zlepšuje – mnoho práce sa vykonalo vo všetkých častiach hradu, zrekonštruovaná bola vstupná brána, obnovené časti základov, odkrytých bolo mnoho budov. Zároveň sa lokalita odlesnila, čo síce miestami nepôsobí až tak pekne ako si „autori“ možno želali, ale dosiahol sa okrem iného krásny výhľad hlavne smerom na sever.
Troška geológie - andezity
Hrad stojí na jednom z posledných výbežkov Štiavnických vrchov. Časť pohoria medzi Zvolenom, Ostrou Lúkou a Brezinami je akosi odčlenená a tvorí samostatnú malú jednotku. Najvyššie kopce dosahujú nadmorskú výšku čosi pod 700 metrov.
Územie je budované andezitmi (amfibolicko – pyroxenickými) a v menšej miere ich tufmi. Andezity obsahujú pomerne veľké výrastlice tmavých minerálov, hlavne amfibolov – nezriedka nad 1 cm. Zvlášť pekné sú ukážky výrastlíc z lomu pri Brezinách, kde sa dajú nájsť aj 2 cm veľké kryštály. Predpokladá sa, že táto hornina – hoci sa označuje za výlevnú, nestuhla priamo na povrchu ale pod povrchom, hoci v malej hĺbke a pri pomerne nízkom tlaku. Táto súhra vraj spôsobila tak peknú kryštalizáciu minerálov.
Andezity majú často krát veľmi premenlivé sfarbenie – od sivej, cez zelenkastú, červenú, až po hnedú a takmer čiernu farbu. Sfarbenie spôsobujú prímesi. K ich zafarbeniu môže dôjsť aj druhotne. Často dochádza napríklad k rozkladu minerálov s obsahom železa (pyroxén) a uvoľnené železité zlúčeniny sa zrážajú na puklinách a spôsobujú hnedasté alebo oranžové zafarbenie.
Niekedy dochádza aj k metamorfným procesom, dokonca k tzv. autometamorfóze, pri ktorej tiež vznikajú druhotné minerály.
Horniny v múroch Pustého hradu
Na stavbu takého významného hradu bolo potrebné obrovské množstvo kamenia, ktoré sa zvážalo predovšetkým z bližšieho okolia. Preto sa v rekonštruovaných múroch dá obdivovať naozaj pestrá paleta miestnych andezitov a minerálov ktoré táto hornina obsahuje.
Minerály
Amfibol obyčajný sa nachádza vo forme pekne vyvinutých ohraničených stĺpčekovitých kryštálikov do veľkosti až 1,5 cm v andezitoch. Najkrajšie kryštály nájdeme hlavne v svetlých sivých, pomerne mäkkých andezitoch. Niekedy sa dokonca dajú z horniny kryštáliky pomerne ľahko „vylúpiť“.
Granát – almandín sa nachádza v andezitoch na okolí Zvolena pomerne často. Vytvára známe guľovité uzavreniny v svetlých andezitoch. Má tmavočervenú, červenohnedú až takmer čiernu farbu. Granátové guľky sú veľké spravidla len niekoľko milimetrov, dajú sa však nájsť aj takmer dvojcentimetrové (najväčšia ktorú som našiel mala priemer 1,7 cm, pohádzala však z Brezín).
Živce sa nachádzajú v andezitoch vo forme svetlých, slabo vykryštalizovaných výrastlíc, ktorých veľkosť je malá. Jedná sa hlavne o plagioklasy.
Druhotné ílové minerály sa vyskytujú predovšetkým v rozložených andezitoch a tufoch. Časté sú vo forme akýchsi povlakov, práškovité, zemité, bielej, žltkastej, niekedy zalenkastej farby. Najčastejší väčšinou sa jedná o zmes minerálov, prevahu má montmorillonit, ale vyskytujú sa aj iné, zriedkavejšie (nontornit ap.)
Niečo z histórie hradu
Historickou dominantou stredoslovenského regiónu je hrad Starý Zvolen, od 19. Storočia nazývaný Pustý hrad. Najstaršou časťou hradného komplexu je románska obytná veža na najvyššej kóte 571 mnm. Pustý hrad bol v rokoch 1172-1196 dôležitým administratívnym centrom kráľovského komitátu, územia rozsahom takmer totožného s celým dnešným stredným Slovenskom.
V rokoch 1241 – 1255 bolo vybudované veľké opevnenie- refúgium. Od tohoto obdobia sa hrad s rozlohou 7,6 ha už ďalej nerozširoval, všetky stavby sa uskutočňovali v obvodovom rámci opevnenia. Pustý hrad stráca svoj význam v polovici 15. Storočia. Jeho veže, paláce a bašty slúžia už len na ubytovanie veľkého oddielu vojakov Jána Jiskru z Brandýsa. Pri dobývaní hradu Janom Huňadym zničil hradné objekty požiar a odvtedy zostal Pustý hrad v ruinách.
Prvé systematické výkopové práce boli na Pustom hrade uskutočnené v roku 1886. Od roku 1992 je archeologický výskum systematicky financovaný z rozpočtu mesta Zvolen. Postupne odkrývané a konzervované hradné ruiny v prostredí mestského lesoparku sú vyhľadávaným miestom oddychu a poznania. (www.zvolen.sk)
Výhľad
Vďaka odlesneniu kopca sa otvoril vznikol nádherný výhľad do Zvolenskej kotliny. Na severe dominuje rozložitá Krížna, ktorá je kráľovnou veľkofatranského hrebeňa. Nízke Tatry sa vinú v oblúku od Prašivej po vzdialený Ďumbier, na ne nadväzuje nižšie pásmo Starohorských vrchov, ktoré sa končí Panským dielom nad Banskou Bystricou. Na východe sa môžeme pokochať bývalou sopkou – Poľanou. Bližšie k Zvolenu sa rozkladajú nevysoké vŕšky Bystrickej vrchoviny, ktoré postupne prechádzajú do Zvolenskej kotliny. Na západe vidíme takmer celé Kremnické vrchy.
Turistika
Na výstup nepotrebujeme žiadne špeciálne vybavenie, dá sa hravo absolvovať aj s návratom za 3 hodiny. Odporúčam síce turistickú obuv, ale bežne sa sem chodí naľahko v teniskách. Veľmi pekná a vďačná je túra po zelenej značke, ktorá od hradu pokračuje na juhozápad, prechádza cez sedielko „Sedem ciest“ až do Ostrej Lúky.
Napokon, celý lesný komplex v okolí hradu je veľmi husto pretkaný sieťou turistických trás, takže s aktuálnou mapou možno naplánovať mnoho variant veľmi pekných a naozaj nenáročných vychádzok.