Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Pôda na území Slovenkej republiky (1. časť)
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 4.12.2009
Pôda je trojrozmerný prírodný útvar na Zemi, ktorý sa vyskytuje na pevninách a predstavuje povrchové vrstvy o hrúbke 0,2-3,0 m. Priestor ktorý pôda vyplňuje sa volá pedosféra. Pôda vznikla pôsobením pôdotvorných činiteľov: vody, vzduchu, organizmov a slnka na horniny. Zmena pôdy v dôsledku zmeny charakteru pôsobenia na pôdotvorných činiteľov, pričom túto zmenu môžu vyvolať nielen prirodzené procesy, ale aj zásah človeka sa nazýva metamorfóza. Podľa zrnitostného zloženia sa rozlišujú na pôdne druhy a podľa spôsobu vzniku a vlastností jednotlivých vrstiev pôdy sa určujú na pôdne typy
Pôdne druhy
Podľa zrnitostného zloženia rozlišujeme pôdne druhy:
Piesočnaté pôdy (ľahké)
– obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli najmä v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a odplavujú živiny do hlbších vrstiev a sú málo úrodné.
Hlinité pôdy (stredne ťažké)
– obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa predovšetkým na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa a na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy.
Ílovité pôdy (ťažké)
– sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.
Skeletnaté pôdy
– nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, ktoré vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väčšinou ich pokrývajú lesy.
Pôdne typy
Pôdotvorné činitele, na základe ktorých vznikajú pôdy, sa od miesta k miestu menia a s nimi sa menia aj vlastnosti pôdy. V podobných podmienkach vznikajú podobné pôdy, ktoré sa nazývajú pôdne typy. Výskyt pôdnych typov je na Slovensku podmienený najmä polohou v nadmorskej výške.
Nivné pôdy
- vznikli na nivách riek, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou
Lužné pôdy
- sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné
Černozeme, hnedozeme
- nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy
Hnedé lesné pôdy
- pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi
Podzoly
- ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou
Rendzina
- pôdny typ ktorý vznikol v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami
Zloženie pôdy
Pôdu môžeme rozdeliť na: tvrdé čiastky, pôdna voda, vzduch, živá fáza (časť) pôdy. Tvrdé čiastky skladajú sa z minerálnych a organických látok
Minerálna časť pôdy:
Základná časť väčšiny pôdy má minerálny základ. Vzniká rozpadom a zvetrávaním rôznych hornín a minerálov. Nachádzajú sa v nej hlavne: kremeň, kysličníky železa, alumínia, kysličníka uhličitého, sadry a iných.
Mechanické zloženie pôdy:
Čiastky v pôde sú rozličnej veľkosti. Kamene ostatky hornín a minerálov veľkosti orecha, jablka alebo ešte väčšie. V pôde mnoho malých častíc, ktoré vidno aj voľným okom. Sú čiastočky, ktoré vidno iba drobnohľadom pri zväčšení tisíc aj viacej ráz, ale konečné sú čiastočky, ktoré nevidno ani drobnohľadom.
Pôdny humus:
Vznik pôd na Zemi sa začal vtedy, keď sa na nej zjavili živé organizmy vďaka ktorým sa tvorí humus. Humus vplýva na všetky vlastnosti pôdy. V rôznych pôdach je rozličné množstvo humusu. Humus vzniká zo zvyškov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov po ich dokonalom rozklade, niekedy aj po novom zlúčení jednotlivých čiastok, ktoré vznikli pri rozklade rastlinných a živočíšnych organizmov. Čiastky humusu sa vytvárajú i z rozličných výlučkov živočíchov, rastlín a mikroorganizmov v procese ich životnej činnosti. Význam humusu je v tom, že s množstvom humusu rastie úrodnosť pôdy a vytvára lepšiu štruktúru (hrudkovitosť) pôdy
Pôdna voda:
Každá pôda obsahuje väčšie alebo menšie množstvo vlahy, uchováva sa v pôdnych póroch. Voda sa dostáva do pôdy dažďami, snehom, ľadovcom, rosou, závlahami a z hlbokých vrstiev zeme (vzlínaním). Voda v pôde nikdy neostáva čistá. Rozpúšťajú sa v nej rôzne horniny i pôdny vzduch a s rôznymi mikroorganizmami ju nazývame pôdnym roztokom.
Pôdny vzduch:
Vzduch sa nachádza v pôdnych póroch, čím viac vzduchu, tým menej vody. Tento vzduch sa veľmi líši od atmosferického, je veľmi bohatý na kysličník uhličitý. V pôde sa vytvára pri rozklade organických zvyškov, pri dýchaní mikroorganizmami, živočíchov a koreňmi rastlín.
Živá fáza pôdy:
Pôda je veľmi husto obsadená mikroorganizmami. V jednom grame pôdy ich napočítame desiatky miliónov. Mnoho mikroorganizmov sa nachádza pri korienkoch rastlín, kde sa živia odumierajúcimi koreňmi a koreňovými výlučkami.
Vlastnosti pôdy
Rastliny pri svojom vývoji potrebujú živné látky, vodu vzduch a teplo. Pôda ktorá je schopná uspokojiť tieto požiadavky rastlín bude úrodnou pôdou. Hlavnou a základnou vlastnosťou pôdy je – úrodnosť.
Ďalšie vlastnosti:
- Vyživovacia schopnosť pôdy
- Absorpčná schopnosť pôdy
- Pôdna reakcia
- Priepustnosť (pórovitosť) pôdy
- Priepustnosť pôdy pre vodu
- Prenikanie vody v štruktúrnej pôde
- Schopnosť pôdy zadržiavať vodu a vodná kapacita pôdy
- Zužitkovateľnosť vody v pôde
- Pôdny vzduch
- Pôdna teplota