Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Povodne (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 7.3.2010

Vo výustných tratiach tokov v Podunajskej a Východoslovenskej nížine dochádza niekedy k podstatnému zvýšeniu hladiny na prítokoch bez toho že by zaznamenali úmerne zvýšené prietoky. V týchto prípadoch ide o vzdutie hladiny na prítoku následkom povodne na hlavnom toku.

Súčinnosťou všetkých uvedených činiteľov sa vytvára určitý priebeh, tvar povodňovej vlny. Môže byť veľmi jednoduchý, s neprerušovane stúpajúcou vetvou i vetvou poklesu, alebo zložitý.

Táto zložitosť je buď nepravidelný dôsledok priebehu dažďov alebo pravidelnosť dôsledok usporiadania riečnej siete a vzájomného stretávania sa prietokov jednotlivých prítokov. Priebeh povodňovej vlny môže byt ovplyvnený aj umelým zásahom, napríklad vodnou nádržou, ako je to v prípade Oravy pod priehradou alebo pretrhnutím hrádzí, ako to bolo počas katastrofálnej povodne na Dunaji roku 1965.

Všimnime si bližšie maximálne prietoky, ktoré sú jednoznačnejším ukazovateľom možného nebezpečenstva záplavy ako objemy, čo môžu byť dôsledkom menších, ale dlhšie trvajúcich prietokov. Vodohospodára samozrejme zaujímajú obe charakteristiky rovnako, aj keď často z rôznych hľadísk: maximálne prietoky, resp. výšky hladín,z hľadiska ochrany proti vode, objemy z hľadiska potrieb nádržných priestorov, teda z hľadiska jej optimálneho využitia.

Z historických záznamov sa podarilo identifikovať na Dunaji dosiaľ najväčšiu známu povodeň roku 1501 - a odhadnutým kulminačným prietokom vo Viedni na 14 000 m3/s. Najväčší prítok do Oravskej nádrže bol 19. júna 1958, keď dosiahol až 2300 m3/s. Retenčným účinkom nádrže sa znížil na 700 m3/s.

Historicky známa je povodeň z roku 1813 na Váhu a Hnilci. Pri pohľade na tabuľku neujde našej pozornosti, že zatiaľ čo sa prietoky Váhu s rastom plochy povodia zväčšujú, špecifické odtoky sa zmenšujú. S rastom plochy povodia sa tu priemerná vrstva spadnutej dažďovej vody na povodí spravidla zmenšuje a odtok z dažďa naviac preťahuje, čo vyvoláva zmiernenie maximálneho špecifického odtoku.

Aby sme mali čo najúplnejšiu predstavu o veľkosti povodní na našich tokoch, treba vedieť, ä určitá povodeň je pre danú rieku celkom výnimočná, alebo či sa opakuje častejšie. Treba teda poznať, pravdepodobnosť jej výskytu, vypočítanú na základe priamych i odvodených meraní a teoretických, výpočtov.

Napriek ťažkostiam, ktoré sú spojené s priamym meraním, a nepresnostiam, ktoré sa viažu na nepriame odvodzovanie, podarilo sa Hydrometeorologickému ústavu zhromaždiť dostatočné množstvo materiálu, aby bolo možné zostaviť tabuľku č. 49, ktorá názorne ukazuje, s akou pravdepodobnosťou sa vyskytujú určité povodňové prietoky na väčších slovenských riekach. Napríklad na Hrone pri Brehoch prietok 318 m3/s sa môže vyskytnúť s pravdepodobnosťou raz za rok, prietok 610 m3/s raz za 10 rokov a prietok 830 m3/s raz za 100 rokov.

Tieto údaje však nič nehovoria o skutočnom časovom výskyte povodní na Hrone, ale vyjadrujú iba ich matematickú pravdepodobnosť. (V skutočnosti sa prietok niektorej rieky, ktorý sa opakuje napríklad s pravdepodobnosťou raz za 100 rokov, môže vyskytnúť aj niekoľkokrát v priebehu kratšieho obdobia a v nasledujúcom, podstatne dlhšom období sa nemusí vyskytnúť.)

No aj napriek určitej formálnosti sú tieto údaje významnou pomocou pre vodohospodársku prax časové rozdelenie povodní cez rok na jednotlivých tokoch nevykazuje nijakú vyhranenú koncentrovanosť. Povodne sa vyskytujú v každom ročnom období. Predsa však možno konštatovať, že na tokoch s vrchovinným a nižinným reliéfom prevládajú povodne jarné, spôsobené odmäkom snehových zásob kombinovaných výdatným dažďom (napríklad na Nitre).

Na tokoch v horských oblastiach (napríklad na hornom Váhu) prevládajú da3dové povodne v letnom období. Na Dunaji sa vyskytujú povodne najčastejšie v lete ako povodne snehovo-dažďové alebo dažďové. Zriedkavejšie sú na našich tokoch povodne v zimných mesiacoch.

Najúčinnejšou, teraz na Slovensku už často využívanou ochranou proti povodniam je akumulácia povodňových prívalov v nádržových priestoroch. Z tohto hľadiska kľúčový význam má hlavne Oravská a Vihorlatská nádrž a budovaná Liptovská Mara. Ďalej sú to úpravy koryta na mnohých úsekoch riek v kotlinách, najmä však v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, a účinné zásahy v samom povodí, napríklad zalesnenie.

Vodohospodársky menej vhodná, ale najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine jedine možná, je ochrana územia pomocou hrádzí. Táto ochrana sa kompletizuje výstavbou tzv. suchých nádrží. Sú to ohrádzané priestory v bývalých inundáciách, do ktorých sa v prípade potreby odvedie v období kritických prietokov časť objemu povodňovej vlny, čím sa zníži prietok vo vlastnom koryte. Tak pri ochrane Východoslovenskej nížiny pred povodňami sa maximálne prietoky Latorice znížia čiastočným odvedením vody do suchej nádrže pri sútoku Latorice s Laborcom.

Dôležitým článkom ochrany je predpovedná službe, ktorú zabezpečuje Hydrometeorologický ústav v Bratislave. Predpoveď očakávaného prietoku a včasné varovanie zabraňujú mnohým škodám, ktorým sa predchádza včasnými a účinnými zásahmi.

Prognózna služba uvedeného ústavu použiť niekoľko metód, rozdielnych hlavne podľa dĺžky toku. Zatiaľ čo pre Dunaj možno použili vzájomný vzťah medzi vodnými stavmi jednotlivých vodočetných staníc, v menších povodiach ie potrebné hľadať vzťahy medzi spadnutými zrážkami a nimi vyvolaným odtokom. Aj keď tento druh predpovede nit je zatiaľ taký presný ako predpovede na základe vzájomných vzťahov údajov jednotlivých vodočtov, znamená účinnú praktickú pomoc ako jediné východisko v menších povodiach.

1. časť    2. časť