Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Retro 2006: Popradské pleso (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 16.5.2021

V rámci pracovného nasadenia ma čaká cesta do Vysokých Tatier. Štartujeme v Ružomberku skoro ráno. Našim dopravným prostriedkom je Lada Niva, terénny stroj postsovietskej výroby. Jednou z jeho zaujímavostí je, že sa nedá vypnúť kúrenie. Keďže je leto a počasie jasné, čaká nás cestovanie v nadštandardnom teple.

Cesta ubieha rýchlo, asi hodinu po hlavnej ceste do Tatranskej Štrby, odtiaľ serpentínami hore k Novému Štrbskému plesu. Ďalej na odbočku na Popradské pleso a potom po nádhernej horskej ceste na Popradské pleso. Je skoro ráno, turistov ešte niet. Balíme výstroj, ktorá dokopy váži hádam tridsať kilo. Sme traja, ale teda aj tak máme čo nosiť.

Miesto našej aktivity sa nachádza na turistickej magistrále, ktorá stúpa od Popradského plesa na Ostrvu. Konáme si povinnosti a popri tom sa venujem foteniu.

Je prekrásny deň s dokonalým letným počasím. Slniečko sa opiera do dna doliny, kosodrevina úžasne vonia. Voda zurčí v potoku.

Z nášho miesta máme pekný výhľad do Zlomiskovej doliny. Žulové skaliská hľadia na nás zhora. Počuť charakteristický pískavý zvuk lietajúceho dravca. Scénka ako zo starého tatranského filmu.

Popradské pleso je chránené štítmi a dosť vysoko položené. Tatranská kalamita spred jeden a pol roka (2004) ho v podstate nechala na pokoji. O to je tu krajšie, pretože cesta hore od Štrby nás viedla pravou lesnou apokalypsou.

Ako sa blíži obed, práce nám ubúda. Mali by sme sa ešte presunúť na inú lokalitu, ale už teraz nám je jasné, že nepôjdeme nikam. Je tu proste tak pekne, že sa tu mienime zdržať celý deň.

Skúmam horninu, či nenájdem aspoň niečo zaujímavé. Nachádzam niekoľko pegmatitových žiliek, tiež kremenné žily. Kremeň je sivý, kusový, bez ryštálov. V Zlomiskovkej doline boli v dávnej minulosti údajne bane na medenú rudu.

Nakoniec robota končí, balíme veci a chystáme sa na odchod. Ešte chvíľu pobudneme pri chate. Za predraženú sumu si kupujeme občerstvenie.

Schádzame cestou pomaly dolu. Teraz je už turistov veľa. Slnko sa kloní k západu. Cestou do Ružomberka nám svieti do tváre. Kúrenie ide naplno, v Nive je najmenej štyridsať stupňov. Obzerám sa k Tatrám a rozmýšľam, ako dlho bude trvať, kým stopy veternej kalamity zmiznú. Počítam, že to budú desaťročia. Zatiaľ teda - veľa zdaru pri zotavovaní, milé Tatry.

Skalná suť
Zväčšiť obrázok