Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Havránok (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
9.7.2009

Lokalita Havránok – severný „predvrchol“ kopca Úložisko v samom strede Liptova je známa predovšetkým zaujímavým archeologickým skanzenom. Skanzen je replikou keltského hrádku a je situovaný v skutočnom priestore hradiska. V letnej sezóne je tu vždy kopa návštevníkov, konajú sa tu akcie, skvelé miesto na výlet s deťmi.

My sme si tento kopec chceme pozrieť v trochu komornejšom duchu, preto sme sa naň vybrali na prelome zimy a jari. Hoci v Liptovskej kotline sa v tom čase sneh už roztopil, na Havránku sme si ho užili ešte dosť.

Liptovský kotlinový „flyš“

Úložisko, a teda aj Havránok je situovaný v samom strede kotliny. Priamo o úpätie vrchu sa opiera obrovský násyp priehrady Liptovská Mara. Stred kotliny je vyplnený paleogénnymi „jazernými“ sedimentmi, prevahu majú pieskovce, menej bridlice. Návršie je dosť vysoké – z liptovského paleogénu je to určite široko – ďaleko najvyšší bod.

Vďaka tomu, že v čase návštevy je tu skoro všetko ešte pod snehom, máme málo možností obzerať si tunajšie horniny, ale našťastie, budovy skanzenu sú postavené okrem dreva hlavne z miestneho materiálu, takže tunajšie pieskovce môžeme obdivovať aj v zime.

Prístup

Pre automobilistu alebo cyklistu sú dve možnosti. Buď prísť po ceste z Liptovského Mikuláša do Liptovského Trnovca, potom ďalej až do osady Hliník – tam odbočiť na smer k „Hotelu Jamajka“. Cesta vedie kopírujúc brehy nádrže popod Úložisko a končí sa až na Priehradnom múre. Tu sa dá zaparkovať a pokračovať pešo.

Ďalší možný prístup je z juhu od Bešeňovej, ktorá je známa termálnym kúpaliskom. Cesta vedie od dedinky Potok ponad Bešeňovskú vodnú nádrž. Tu sa oplatí na chvíľu zastaviť – nad nádržou je miesto s prekrásnym výhľadom. Cesta je veľmi úzka a po strmom klesaní prídeme do Vlašiek. Odtiaľ ešte asi kilometer popod Úložisko smerom na východ a po betónke strmým stúpaním na hrádzu Liptovskej Mary.

Výstup peši po červenej značke trvá len krátko – k prvým stavbám asi 15 minút. V čase nášho príchodu tu niet ani duše, sme tu sami, takže si môžeme dochuti všetko poobzerať. Len nám mená kto urobiť odborný výklad.

Na vrchu

Stavby skanzenu sú kombinované – základy z pieskovca a zvyšok z dreva, niektoré sú len náznakovité. Hradisko bolo dosť veľké, boli tu obranné veže, brány, múry. V dolnej časti, ešte pred opevnením je hospodársky dvor - „gazdovo“ obydlie, studňa

Celkom navrchu je akási citadela – hlbokou priekopou obohnaná drevená pevnôstka. Táto však vraj nie je pôvodne keltská. Je to zemepanské sídlo miestneho stredovekého šľachtica. Obohnané je drevenou palisádou, ktorá je ešte sklonená smerom do svahu, aby bola o ešte čosi neprístupnejšia.

Priamo z vrcholu máme nádherný výhľad na hrádzu Liptovskej Mary aj Bešeňovskej nádrže. Vzadu na južnom obzore sa tiahnu zamračené Nízke Tatry. Svah smerom k priehrade klesá veľmi prudko – rieka Váh sa tu zahryzla do kopca a vytvorila v pomerne tvrdých horninách prudký zárez.

Pri pohľade zhora je jasné, že miesto na vybudovanie priehrady bolo v tomto prípade vybraté veľmi dobre.

Okolie Úložiska

Medzi Úložiskom, Bobrovníkom, Bukovinou Kalamenmi a Potokom je liptovský paleogén vyzdvihnutý a vytvára v strede kotliny akési miniatúrne pohorie – svojský typicky „flyšový“ kraj veľmi pripomínajúci Hornú Oravu alebo Kysuce v okolí Starej Bystrice. Pahorky sú pokryté prevažne smrekovým lesom, pri ceste za dedinou Potok býva v lete salaš s možnosťou kúpy syra a žinčice. Je to veľmi svojrázny, málo obývaný a tak trochu divoký mikroregión v strede Liptova.

Horniny

Na stavbách na Havránku sú použité miestne horniny – prevažuje pieskovec, na cestičke sú nasypané granodioritové a žulové okruhliaky. Sem tam vidieť aj kus žltkastého travertínu.

Pieskovec je sivožltý, sivý alebo hnedožltý – medzi kremennými zrnkami sa blýskajú šupinky sľudy.

Kelti

Tento staroveký národ žil na našom území dávno pred Slovanmi aj Germánmi. Žili v kmeňových zväzoch a viedli čulý obchodný život. Z juhu ich ovplyvňovali Rimania, takže boli pomerne vyspelí, poznali hrnčiarsky kruh, dokonca aj peniaze.

Predpokladá sa, že na Liptove sa okrem iného venovali aj ťažbe kovov – hlavne ryžovaniu náplavov a získavaniu zlata.

Návrat

Náš výlet sa pomaly končí, slnko klesá a teplota sa priblížila k nule. Aby sme nezamrzli, dopíjame čaj z termosky a rýchlo schádzame k vodnej nádrži a popod kopec k autu. Ak to bude možné, radi sem prídeme aj v lete.

havranok
Pohľad z Havránku na Liptovskú Maru a Nízke Tatry


Mapa

1. časť   2. časť