Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pustý hrad pri Zvolene – 2019 (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 13.7.2020

Na jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov sa tešíme hlavne preto, že vo februári je ešte celé okolie nášho Ružomberka pod snehom, ale vo Zvolene už je po ňom. Takže „jarná“ túra. Počasie si však vyberáme otrasné. Cestou cez Donovaly metelica, vo Zvolene mrholenie. V meste sa ešte zastavujeme na Zlatom potoku, kde vyzdvihujeme nášho sprievodcu. Odtiaľ mierime okolo Zvolenského zámku, ponad rieku Slatinu a veľké zvolenské koľajisko k zimnému štadiónu. Tu je vybudované parkovisko pre návštevníkov Pustého hradu. Teraz je prázdne, špinavé a smutné.

Výstup na hrad

Opúšťame vozidlo a vyberáme trasu. Oficiálny chodník je síce krásny, strmý a so skalnou vyhliadkou, ale blato je teraz také, že naň nemáme chuť. Po porade s naším sprievodcom volíme teda trošku zdĺhavejší, ale „čistejší“ výstup po lesnej ceste. Okolo zanedbanej „horárne“ vchádzame do lesa a ide sa hore.

Cesta vedie najprv pomerne strmou dolinkou, neskôr sa zarezáva do svahu. Les má hnedo-oranžovú farbu, obloha sivá, prevaľuje sa hmla a mrholí. Humus. Sme zvedaví, koľkých turistov na hrade stretneme. Asi ich veľa nebude.

Našťastie deti majú skvelú náladu. Asi hlavne preto, že ideme v takej partii. Sem tam použijeme dáždnik.

Križovatka

Prichádzame na veľkú križovatku lesných ciest medzi Pustým hradom a Matkiným zámkom. Od čias, keď som sem chodil ako študent sa to tu poriadne zmenilo. Pôvodné lesné cesty boli zjazdné akurát pre vetriesku a lesný traktor. Teraz sú upravené, so štrkovým povrchom. No jedna radosť.

Stromy sú bez litov, krásne vidíme na Pustý hrad, ktorý sa nad nami vypína. Už to k nemu nie je ďaleko. Cestou k hradnej bráne prechádzame okolo malého pamätníka, ktorý upozorňuje na letecké nešťastie. Tesne pod hradnou bránou sa cesta kľukatí a je čoraz strmšia. Aj tu však sa udiali veľké zmeny, kedysi bola takmer nezjazdná ani na horskom bicykli. Teraz sem vyjde hádam aj autobus.

Hradná brána

Víta nás najkrajšia stavba hradu – brána. Je na južnom konci areálu. Rekonštrukčné práce ju spevnili a urobili mohutnejšou. Fotíme, obdivujeme, vychádzame po drevených schodíkoch.

Hrad

Vychádzame na najvyššie miesto hradu. Tu si na lavičke doprajeme desiatu. Kocháme sa výhľadom, ktorý sa otvoril na všetky strany. Žiaľ, príšerné počasie s hmlou a dažďom nám umožní vidieť len do niekoľkých kilometrov, ďalej sa všetko stráca v sivote. Nevadí.

Pod nami sa rozprestiera mesto Zvolen. Vidíme sútok riek Hron a Slatina. Veľké sídlisko Západ, železničný uzol, Technickú univerzitu, viac napravo Zvolenský zámok.

Oproti za Hronom sa strmí výšina Stráž. Výhľad na juh je tiež zaujímavý. Skupina vrchov medzi Zvolenom a Ostrou lúkou tvorí veľmi malebné obrazce. Sivohnedá farba síce nieje najfotogenickejšia, ale vďaka aspoň za to.

Stredný hrad

Schádzame smerom k Strednému hradu. Tu sa v posledných rokoch udialo asi najviac zmien. Obdivujeme obrovskú hradnú cisternu – tehlovú so špeciálnou omietkou. Aj iné stavby sú opravované.

Pre mňa prekvapujúce je celkové odkrytie hradu. Kedysi býval doslova utopený v lese. Z kopca boli len tri – štyri miesta s výhľadom. Ťažko povedať, či bolo tak veľké odlesnenie nutné. Výhľad je úžasný, ale zdá sa mi, že hrad stratil časť svojej malebnosti a tajomnosti.

Návrat

Aj keď je možné urobiť si okruh cez Dolný hrad, rozhodujeme sa radšej pre návrat po ceste, ktorou sme prišli. Chodník k nemu je totiž pokrytý šmykľavým ľadom a blatom. Vraciame sa teda k bráne. Tu sa ešte trochu zdržíme. Ja si obzerám horniny v múroch hradu. Prevláda andezit v mnohých farbách – od sivej, cez červenú, zelenkastú až po takmer čiernu. Zaujímavé sú tmavé xenolity a tiež kryštáliky amfibolov.

Po prestávočke už definitívne opúšťame hradný areál. Schádzame na lesnú križovatku a potom cestou dolu. Prekvapujúce je ticho – nechce sa veriť, že neďaleko pod nami je pomerne veľké mesto.

Inak sa potvrdilo naše očakávanie z rána – na hrade sme stretli len dvoch ľudí. Užili sme si samotu. Zostup je rýchly, okolo pol hodiny. Auto nachádzame nedotknuté na parkovisku, akurát už nie je samo.

Odvážame nášho sprievodcu domov, lúčime sa so Zvolenom a vraciame sa domov. Cestou si uvedomujeme, že zvolenské počasie bolo v podstate veľmi pekné, všade inde to vyzerá byť oveľa horšie. Takže vďaka za pekný deň. Tešíme sa na ďalší výlet.

GPS: https://mapy.hiking.sk/?x=19.1091&y=48.55577&ref=permalink

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/xdfbhgx3RCnUf4d58

Zväčšiť obrázok