Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Špania Dolina 2019 (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
21.7.2020

Do Španej Doliny sa chystáme už dlhá čas. Výlet si vyžiadala moja mladšia dcérka, očarila ju krása nerastov a zatúžila si nejaké krásne kryštály nazbierať priamo v teréne.

Takže nasadáme do auta a vo voľný deň, májový štátny sviatok, smerujeme na juh – priamo na Španiu. Cestujeme len my dvaja, čo je v našej rodine pomerne neobvyklá kombinácia. Nabalení kladivami, novinovým papierom a ďalšími kamenárskymi potrebami sa prehupneme cez Donovaly a sme v Bystrickom chotári.

Príchod

Na Španej Doline nás čaká malé prekvapenie. Dedinka je zaplavená autami a dokonca aj autobusmi. Na námestí je ako na Václaváku. Zaparkovať tu nie je šanca. Otáčame sa a hľadáme šťastie o niečo nižšie. Nechávame stáť auto na dolnom konci obce, len tak pri ceste, na jednom z mála širších miest.

Námestie

Na námestí sa tmolia turisti, sú tu veľké skupiny, ktoré doviezli autobusy, aj autoturisti. Približne si určujeme našu trasu. Chceme prejsť okolo Klopačky k Cisárskej štôlni, potom po náučnom chodníku na haldu Maximilián.

Odtiaľ sa chceme presunúť na veľké haldy pri šachte Ludovika a vrátiť sa poza kostol na námestie. Počasie nie je práve ideálne. Síce neprší, ale je chladno a zamračené. Takže tu dlho nepostávame a začíname výpravu.

Cisárska štôlňa

Prvý cieľ dosahujeme po pár minútach. Je tu rad ako sa patrí, musíme si počkať aby sme sa dostali dnu. Štôlňa je prístupná zadarmo, dá sa prejsť len kúsok – asi dvadsať metrov. Ale stojí to zato, človek veľmi rýchlo nasaje tú správnu banícku atmosféru. Chvíľu musíme počkať, ale odmenou je nám, že sa štôlňa a okolie nakrátko vyprázdnia. Takže si môžeme vychutnať takú malú skoro samotu.

Staré hraničné stromy

Od štôlne ideme pomedzi domy už len kúsok a chodník odbočuje doľava, do tmavej úžľabiny. V nej rastú krásne obrovské lipy. Tieto tu boli vysadené ako hraničné stromy na pomedzí erárnych a súkromných pozemkov. Tu si dávame prestávočku, kocháme sa nádhernými stromami. Potom miernym stúpaním ideme hore.

Štôlňa Mann Fajtlová

Prichádzame k ďalšej špaňodolinskej štôlni. Volá sa Mann Fajtlová, jej okolie je tiež pekne upravené. Je dokonca pokosené. Dcérenka vlieza dovnútra. Zatiaľ sa jej výlet celkom páči. Hoci ešte nebolo kde zbierať kamene. Ako sme vliezli do lesa, turisti prakticky zmizli, takže sa nemusíme predierať davmi ako v dedine. Ja sedím na lavičke, dietko stále skúma štôlňu.

Halda štôlne Maximilián

Od Fajtlovej stúpame strmšie hore, potom odbočujeme na rovný chodník doľava, ktorý nás dovedie na haldu štôlne Maximilián. Táto obrovská, ikonická výsypka je symbolom Španej Doliny. Tu už máme obaja čo robiť. Dcérka vyťahuje kladivá a začína zhromažďovať kamene, ja fotím. Výhľad je prekrásny, napriek tomu, že je stále zatiahnuté. Pod oblačnosťou sa však rozprestiera more jasnozeleného májového lesa, pestré domčeky, nádherný špaňodolinský kostolík. Krása.

Halda je obsypaná ľuďmi, niektorí, tiež pobehujú s kladivkami. Podľa mojej skúsenosti sa tu však veľa toho nájsť nedá, povrch kameňov je väčšinou porastený lišajníkmi a zvetraný. Ale aj tak nachádzame pár pekných malachitov, sideritov a kremienkov. Aspoň čosi. Na halde trávime asi hodinu, potom pokračujeme ďalej.

Ludovika

Prechádzame po modrej turistickej značke k veľkým výsypkám pod šachtou Ludovika. Tu nestretávame takmer nikoho, ale halda sa nám páči oveľa viac ako Maximilián. Predovšetkým sa nám páči to, že je pomerne čerstvo odkrytá. Materiál sa odtiaľto odvážal a asi aj teraz odváža autami, takže jej povrch je nádherne „čerstvý“.

Vytvárame si malú základňu, a hľadáme minerály. Žatva je bohatá, nachádzame kremene, krásne siderity, dokonca aragonit, sadrovec, všadeprítomný malachit a kopa ďalších medených nerastov. Po chvíli máme nazvláčanú slušnú kopu zbierkových kandidátov. Aby naša radosť bola úplná, dokonca sa objavuje slniečko. Krásne hreje, veď je máj. Aj fotky sú hneď oveľa jasnejšie a veselšie.

Naspäť do Španej Doliny

Dávame si pauzu, triedime a balíme vzorky, obedujeme a zberáme sa na návrat do Španej Doliny. Vraciame sa tak, ako sme prišli. Zostupujeme okolo kostola a krásnej kaplnky. Kocháme sa zakvitnutou dedinkou. Schádzame na námestie. Dcérka sa teší zo slávnych krytých schodov, mne sa po nik stúpať nechce, všetky šutre sú v mojom batohu. Ale ona si aspoň sama vybehne hore a pozrie si kostol zblízka. Po chvíli je späť.

Ešte sa zastavujeme pri obchodíku. Ten je však zatvorený. Na jedenie v Klopačke nie je ani pomyslenie. Námestie je stále okupované davmi ľudí. Takže to nesilíme, pomaličky sa lúčime s námestím a vraciame sa k autu. Nasadáme a lúčime sa. Dovidenia, milá Špania Dolina.

GPS: https://mapy.hiking.sk/?x=19.13319&y=48.80702&ref=permalink

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/PrkuUFhkjdBwP68g8


Zväčšiť obrázok

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť