Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Popod Borovinskô na Biely Potok (1. časť)
zdroj: Rasťo Sabucha
pridané: 21.11.2023

Výlet na Biely Potok začínam z domu okolo siedmej hodiny rannej. Prechádzam mestom, lampy sú už vypnuté, premávka je teraz hustejšia, ľudia cestujú do práce a deti do školy. Schádzam na ulicu Plavisko, ktorá ako dlhá tepna vedie popri rieke Revúcej smerom na juh. Názov tejto ulice súvisí s plavením pltí dole riekou Revúcou.

Baničné

Prichádzam na sídlisko Baničné, tu je veľká zastávka autobusov. Vyhýbam sa ľuďom, vyhýbam sa strojom a pokračujem ďalej - tentoraz už tesne popri toku Revúcej stále smerom na juh. Na ceste som zatiaľ približne pol hodiny.

Korytnička

Prichádzam na prvú zastávku cyklotrasy Korytnička. Je tu areál ktorý obsahuje unimobunky, čiastočnú lokomotívu, vagón s drevom, koľajnice, požičovňu bicyklov a dráhu pre cyklotrial. Naozaj príjemné miesto. Takto skoro ráno však, a zvlášť v októbri zíva prázdnotou - pochopiteľné. Dávam si krátku prestávku, pripravujem sa najriskantnejšiu časť mojej dnešnej túry.

Popri hlavnej ceste

Prichádzam k hlavnej ceste Ružomberok - Banská Bystrica. Áut je požehnane, tvoria sa dlhé kolóny predovšetkým v smere od Bystrice. Popri krajnici prechádzam smerom na juh a očakávam, že čoskoro odbočím doľava. Odbočka sa nakoniec dostavuje približne po 600 metroch pochodu. Priznám sa, že som rád, pretože táto časť túry je skutočne riziková. Autá aby mali ísť 70 – tkou, ale mnohé tento pokyn porušujú.

Alejou starých stromov

Odbočujem na nádhernú vedľajšiu cestu, ktorá sa vinie pomedzi aleju starých stromov. Cesta vedie na Biely Potok, mierne stúpa a je oveľa menej frekventovaná. Nachádzam tu prekrásne jasene, skutočne obrovské stromy. Ich výška a rozložitosť sú priam fascinujúce. Netušil som že tu nájdem takúto nádhernú prírodnú scenériu.

Smetisko a lomy

Aj tu stretávam spočiatku nákladné autá, pretože táto cesta vedie k ružomberskému smetisku, ktoré sa nachádza pod sedlom Biela púť. Okrem smetiska sprístupňuje cesta skupinu dolomitových kameňolomov na svahu kopca Borovinskô.

Výhľady na Veľkú Fatru

Stúpanie nie je dlhé, nad úroveň hlavnej cesty vystúpim približne 50 metrov. Naskytujú sa už prvé pekné výhľady, predovšetkým smerom na západ hrebeňu Sidorova a Veľkej skaly. Niektoré scénky sú skutočne nádherné - predovšetkým vo vychádzajúcom slnku a jeho nádhernom žltom osvetlení vyrážajú dych. Z niektorých miest vidieť aj ďalej do Revúckej doliny. Smerom na juh rozoznávam fatranské kopce Polčíkovo a Smrekovicu.

Kostol

Končím prestávku a pokračujem ďalej smerom v Bielemu Potoku. Jednou z prvých stavieb je pekný novogotický kostol, ktorý sa dvíha ešte niekoľko metrov nad cestou. Jeho vežička je ako keby zapichnutá do oblohy. Spolu s vrchmi Ostrô a Borovinskô vytvára „trojzubec“. Krátko sa zastavujem pri kríži a po modlitbe vchádzam do dediny.

Biely Potok

Biely Potok nie je samostatnou dedinou, od dávnej histórie platí, že je považovaný za ulicu mesta Ružomberok. Je to taká špecifická záležitosť a mňa osobne veľmi teší. Ružomberčania majú byť na čo hrdí - takéto usporiadanie mesta sa len tak nenájde. Pomaličky sa posúvam ulicou, fotografujem niektoré zaujímavé domy, predovšetkým drevenice a niektoré novšie murované stavby, dokonca aj rozpadajúce sa, ktoré už možno nie je ani možné zachrániť.

Na Bielom Potoku je vcelku veľký počet murovaných domov z prvej polovice 20-teho storočia. Prichádzam na križovatku, kde stoja nádherné staré lipy. Prechádzam cez cestu a mostom ponad rieku Revúcu. Som v strede Bieleho Potoka. Nachádza sa tu obchod, krčma, hasičská stanica a veľmi pekný areál, pri ktorom sa dá oddýchnuť a posedieť. Takisto sú tu aj zastávky cyklotrasy Korytnička s náučnými panelmi.

Po trase železničky domov

Svoju cestu otáčam na sever a po cyklotrase teraz už dole kopcom kráčam k ďalšiemu mostu cez rieku. Tento je uzučký, bol to bývalý železničný mostík, keďže teraz už kráčam po dráhe bývalej úzkorozchodnej železnice. Dávam si ďalšiu malú prestávku, dopijem vodu ktorú mám svoje termoske. Robím si niekoľko fotiek a pokračujem smerom domov. Po pár sto metroch míňam starú vápenku. Ďalej ešte štyri kilometre a som znovu v Ružomberku.

Na záver

Ranná prechádzka dvoma chotármi ma stála približne tri hodiny času. Výhľady síce neboli ktovieaké, ale vzhľadom k tomu, že som tu bol prvýkrát si odnášam celkom pekné zážitky. Túto túru však nikomu neodporúčam absolvovať tak, ako som ju absolvoval ja, pretože púť popri hlavnej ceste bola vyslovene nebezpečná. Dovidenia.

GPS: https://www.openstreetmap.org/?mlat=49.0468&mlon=19.3042#map=15/49.0468/19.3042