Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Fotogaléria: Zimné kráľovstvo pod Sidorovom (1. časť)
zdroj: Rasťo Sabucha
pridané: 16.12.2023

Zobúdzam sa do bieleho rána, mesto je zasypané ďalšími centimetrami snehu. Balím veci a hor sa na Kalváriu. Cesta pomedzi domy je odhrnutá, napodiv aj hore ku kostolíku pomedzi kaplnky. Zastavujem sa na krátku rannú modlitbu - rozjímanie. Pokračujem starou cestou okolo kaplniek. Po novej ceste na ružomberskú Kalváriu odhŕňač nejazdí.

Sneženie začína hustnúť. Viditeľnosť je len niekoľko sto metrov. Teplota mierne pod nulou. Cez deň má stúpnuť, zrážky ale budú len snehové. To je dobre, odmäk by ma veľmi nepotešil. Na Kalvárii si vydýchnem, trochu sa poobzerám a pokračujem ďalej. Odhrnutá je cesta do Hrabova, ale rovnako aj cesta na Malinô brdo. Neváham a smerujem tam.

Za Kalvárskym sedlom duje severák, letiace vločky sú ako ihly. Pridávam do kroku, aby som sa ich skoro zbavil. Prichádzam k lesu. Tu sa vietor zmierňuje, sneh ale padá rovno dolu. Počujem hrkotajúce auto - je to tereňák s radlicou vpredu. Ostáva po ňom hladká cestička. Ide sa po nej veľmi dobre. Za chvíľu som na Orlovskej lúke, tu zase trochu oddychujem. Paráda, všade ticho, počuť ako sa niekde zošuchne sneh z vetiev smreka. Rovný úsek cesty sa končí, začína ďalšie stúpanie. Vlkolínske lúky, môj cieľ dosiahnem za približne hodinu. Na lúkach je arktída, fujak, letiaci sneh, zaviata chatka. Romantika.

Vonku je taký nečas, že sa radšej ani neprezliekam. Usudzujem, že by ma dobre prefúklo. Radšej tak ako som, nahadzujem vetrovku a čiapku. Zostup po zaviatej ceste je príjemný, stretávam prvých turistov, ktorí tiež idú hore. Všetci sú veľmi družní. Asi to škaredé počasie pôsobí ako spriateľujúci prvok. Ešte zostup dole Kalváriou a som doma. Pekný výlet, s nádychom snehovej búrky sa končí. Dovidenia.

GPS: https://www.openstreetmap.org/?mlat=49.05003&mlon=19.27218#map=17/49.05003/19.27218