Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Meandre Lúžňanky (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
4.3.2010

Na výlet k meandrom horského potoka Lúžňanka vyrážame v peknom marcovom počasí autom z Ružomberka. Prívetivé nedeľné popoludnie je ako stvorené na rodinný výlet, takže naša staršia ratolesť nemôže pri tejto akcii chýbať.

Cesta

Z Ružomberka vyrážame na juh, prechádzame popri Podsuchej do Liptovskej Osady. Tu opúšťame hlavnú cestu a smerujeme na východ do Liptovskej Lúžnej. Za osadou prechádzame krásnym kaňonovitým prielomom Lúžňanky, ktorá sa tu ostro zarezáva do masy „chočských“ vápencov. Toto miesto dobre poznám, preto brzdím takmer na dvadsaťkilometrovú rýchlosť – zákruty sú veľmi prudké a takmer vôbec nie klopené. Za prielomom sa začína Liptovská Lúžna – najdlhšia obec v regióne.

Lúžna

Pred dedinou na chvíľu pristavíme – kocháme sa prekrásnym otvoreným výhľadom na Nízke Tatry. Táto dedina je učupená doslova pod hlavným hrebeňom – od Prašivej až pod Veľkú hoľu. V pozadí panorámy je pekne viditeľný charakteristický, pomerne plochá chrbát vzdialeného Chabenca. Naľavo sa nad dolinou Ráztoka špicatí prekrásny vápencový Salatín. Jeho strmé a trávnaté svahy už takmer okopneli – sneh sa drží len na niektorých miestach v dolinkách. Kontrast južnému výhľadu dodáva vrch Tlstá, asi o sto metrov nižší od Salatína, ktorý je žulový a pokrytý smrekovým lesom.

Prechádzame opatrne takmer 7-kilometrovou dedinou až na jej vyšný koniec. Tu sa začína kvalitná a široká cesta do sedla Prievalec a ďalej do kúpeľov Železnô. Na jej začiatku nechávame stáť auto. Meandre Lúžňanky sa nachádzajú na približne kilometrovej rovinke na úpätí Tlstej.

Meandre

Lúžňanskou dolinou prechádza stará štátna cesta na Železnô (kúpele a detská ozdravovňa). O jej pôvode svedčia viaceré pozostatky mostov, priepustov a kilometrovníkov, ktoré ju lemujú. Našťastie sa dosť hojne používa aj v súčasnosti, takže sa dá po nej dobre prechádzať. Počasie je nádherné, plávajúce oblaky, v doline sa opiera marcové slniečko plnou silou, takže je teplo. Na okolí sú ešte pozostatky snehu, okolité hory sú samozrejme ešte celkom biele.

Potok Lúžňanka je pomerne dobre zásobený vodou vďaka okolitým vysokým vrchom, kde o zrážky nie je núdza. Na krátkej údolnej nive sa rozlieva a vytvára sériu meandrov, ktoré sa kľukatia v mnohých zákrutách.

Opis

Poloha : k.ú. Liptovská Lúžna, ochranné pásmo NAPANT
Charakter biotopu : lúka, vodný tok
Rok vyhlásenia : 1988
Výmera : 1,7426 hektárov (OP 2,00 ha)
Kateg. ochrany : prírodná pamiatka
Výnimočnosť : geologická prírodná pamiatka - časť nivy meandrujúcej Lúžňanky

Meandre ležia v katastri obce Liptovská Lúžna, nad jej horným koncom, v ochrannom pásme národného parku. Výmera chráneného územia je 1,7426 ha. Dôvodom ochrany je existencia meandrov ako veľmi zaujímavého prírodného úkazu. Chránené územie zaberá časť nivy meandrujúcej Lúžňanky. Geologicky je prírodná pamiatka tvorená najmä pestrými brdlicami spodného triasu, ktoré boli čiastočne odnesené. Zo severnej a južnej strany vystupujú granitoidné horniny - autometamorfované biotitické a dvojsľudné granity a mohutné polohy kremencov. Na strednom toku, nad obcou, vplyvom zmiernenia spádu sa vytvorila niva, na ktorej tok meandruje a jednotlivé meandre sa k sebe približujú až na vzdialenosť niekoľkých decimetrov. Územie leží v nadmorskej výške cca 880 - 900 m.

Pôda na naplaveninách je slabo vyvinutá , postupne k okrajom prechádza do hnedých lesných pôd nenasýtených. Hydrologicky patrí do povodia Váhu. Typ režimu odtoku je snehovo- dažďový s maximálnymi prietokmi v máji a minimálnymi v januári a februári. Klimaticky leží chránené územie v chladnej oblasti, s priemernou júlovou teplotou 10 - 12 ° C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 1000 - 1200 mm. Územie nie je sprístupnenie turistickým ani náučným chodníkom. Zdroj: www.napant.sk

Výstup dolinou

Kráčame po ceste ďalej. Asi po jeden a pol kilometri začína prudšie stúpanie. Na ceste sa objavuje sneh. Začínajú zákruty, serpentíny. Naberáme výšku do sedla Prievalec. Okolie sa mení – pribúdajú dreviny – hlavne borievka, neskôr vchádzame do riedkeho mladého smrekového lesa. Do sedla vychádzame už po snehu. V sedle je krásny výhľad na Veľkú hoľu, ktorá sa dvíha do výšky južne od nás.

Návrat

Vraciame sa tou istou cestou ako sme prišli, „zostup“ (predsa len sme prekonali okolo 300 metrové prevýšenie) je rýchly. Cestou sa kocháme výhľadom na vzdialenú Veľkú Fatru. V jasnom vzduchu máme krásny výhľad na väčšinu najvyšších fatranských kopcov – Ostredok, Ploskú, Čierny kameň, Rakytov dokonca aj Borišov. Ešte raz prechádzame okolo meandrov a vraciame sa k autu.

234 (37K)
Meandre Lúžňanky

1. časť   2. časť