Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Smrekovica 2010 (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
4.10.2010

Na Smrekovici som nebol už takmer dva roky, takže sa teším, že ju (starú lásku) opäť uvidím. Beriem so sebou dcérku, takže autom vyliezame po ceste z Podsuchej až na siedmy kilometer. Cesta je opäť o niečo rozbitejšia ako minule, celkove ale vzhľadom k drsným podmienkam veľmi dobrá. Prevýšenie od doliny Revúcej je asi 700 metrov, naša stará felícia sa dobre zapotí, kým vylezie hore, voda je tesne pred zovretím.

Smrekový les vo vrcholových partiách Smrekovice je nádherný, hoci kalamita si aj tu už vypýtala svoju daň. Lesy siahajúce až do výšky 1530 metrov sú pozostatkom pôvodných horských smrečín, ktoré sa vo Fatre zachovali len na niekoľko málo miestach. Podobné porasty pokrývali v dávnej minulosti aj hrebeň od Krížnej po Ploskú, boli však v minulosti zničené a nahradili ich hole.

Auto nechávame stáť v relatívnom tieni na malom skladíku. Vonku vládne horúce letné počasie – nečudo, veď aj v Ružomberku bolo cez tridsať stupňov. Dokonalo jasné nebo a bezvetrie. Kráčame k odbočke na vojenskú a „supriansku“ smrekovickú chatu. Odbočujeme doľava na prašnú cestu ktorá vedie k bývalej chate SCP Ružomberok. Tá je už v súkromných rukách a je to vidieť.

Cesta k chate je síce stará, nedávno však prešla rekonštrukciou. V dolej časti je čerstvý odkryv v žulovej hornine. Už z diaľky sa blyštia veľké (niekoľko centimetrové) lupene svetlej sľudy. Smrekovické pegmatity sú nádherné, hoci tento neobsahuje ružové a mäsovočervené živce, je veľmi pekný. Hrúbku pegmatitovej žily v odkryve odhadujem asi na jeden meter.

Kráčame ďalej popod Skalnú Alpu až ku chate. Žulu ostrým prechodom strieda dolomitový vápenec - sivá hornina s početnými bielymi kalcitovými žilkami. Pri chate sa nám otvára výhľad na západný hrebeň Veľkej Fatry a časť Malej Fatry. Sledujúc zelenú hrebeňovú turistickú značku a sporadické tyče zimného značenia zostupujeme do zníženiny na Močidle. Prechádzame popri dolomitovom lome, z ktorého asi brali kamenie pri stavbe chaty a cesty – každopádne v hrebeňových partiách Fatry je lom neobvyklým úkazom.

Zníženinou preteká potok – zaujímavý je tým, že ľavý breh má vápencový a pravý žulový. Stúpame najprv mierne, potom ostrejšie po cestičke smerom k severu. Otvára sa nám krásny výhľad na centrálnu časť Veľkej Fatry – Ľubochniansku dolinu, Dvorisko, Ploskú, vzdialený Borišov a Lysec, dokonca až hrebene vrchov v blízkosti Krížnej.

Po krátkom strmom výšvihu vchádzame do lesa a z veľkého kalamitiska vidíme do hĺbky Ľubochnianskej doliny. Takmer priamo pod nami je vrch Perušín, oproti Kľak. Vidíme aj časť Blatnej doliny, známe jazierko však nie. V jasnom a veľmi horúcom počasí je dohľadnosť prekvapivo dobrá.

Prichádzame ku komplexu Vojenskej zotavovne na Smrekovici. Tvorí ho veľký horský hotel a niekoľko menších pavilónov, vodná nádrž, športoviská a detské ihrisko. Od hotela je obmedzený výhľad k Nízkym Tatrám – skupina Salatína a Chabenca.

Dcérka sa asi polhodinu blázni s deťmi na ihrisku a preliezkach – ja si zatiaľ hoviem v horúcom slnku a opekám sa. Zostup k autu je rýchly – asi jeden a pol kilometra po výbornej asfaltovej ceste. Z jedného pekného miesta máme ešte na chvíľu výhľad na Salatín a bližší Brankov.

V aute je hádam päťdesiat stupňov Celzia – vetráme ho a pomaly na zaradenej dvojke klesáme dole. Cestou si ešte robíme dve zastávky pri Matejkovskom kamennom prúde a pri pegmatitovej žile na piatom kilometri. Celý výlet sme stihli absolvovať aj s cestou za dve aj štvrť hodiny.

291
Smrekovica - pohľad na centrálnu Veľkú Fatru


Mapa

1. časť    2. časť    3. časť