Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Žibritov (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 5.11.2010

Malá dedinka v Štiavnických vrchoch neďaleko Krupiny má krásne okolie. Pohorie je tu pokryté rozsiahlymi, malebnými dobovými lesmi a teší sa vcelku malej pozornosti turistov. Medzi lokality, významom výrazne presahujúce regionálny charakter patrí Štangarígel – krásna a ojedinalá ukážka päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu. Ploché a nevysoké kopce sú inak na skalné útvary dosť chudobné, preto sa vždy potešíme, keď na našich potulkách objavíme nejaké pekné a nepoznané miesto.

Tak sa nám stalo aj v jeseni – v októbri. Počas nášho krupinského pobytu sme celý deň strávili povinnosťami okolo chatky, až navečer sme sa rozhodli kamsi vypadnúť, aby sme aspoň trochu využili neobvykle pekný októbrový čas. Sadli sme do auta a vyrazili cestou na Žibritov. Štiavnické vrchy sa tu skláňajú smerom k východu, takže pri zapadajúcom slnku sme len s obtiažami hľadali, kde by sa dalo ešte poprechádzať na slniečku.

Minuli sme Vajsov, známu odbočku na samotu Šváb aj Sixovu stráň, až sme vyšli na slnkom prežiarené lúky pred Žibritovom. Na prvom vhodnom mieste sme teda odstavili stroj a vyliezli z neho von. Zhodou okolností sme zastali na prekrásnom mieste so starou drevenou studničkou, ktorú si pamätám už z detstva. Popri nej vchádza úzka cesta do krátkeho lesíka, ktorý dokola obtáča vrchol nevysokého vŕšku.

Slnko dalo žltnúcemu lesu krásnu zlatú farbu, bolo teplučko a cítili sme sa šťastní ako blchy. Veľmi ma potešilo najmä to, že vrchol kopca, ktorý sme traverzovali bol len asi 200 metrov od cesty a už z diaľky bolo vidieť bizarné a veľmi pekné andezitové skalné útvary. Vybral som sa porastom priamo k nim.

Andezitové skaly vytvárajú akési malé skalné mesto obklopené sutinou. Vyzerajú oveľa zvetranejšie ako na Štangarígli (ktorý je vzdušnou čiarou vzdialený azda 3 kilometre). Na niektorých zachovalejších stĺpoch pri troche fantázie možno objaviť nezreteľné hrany – povedal by som, že majú tiež päťboký tvar.

Jednotlivé skalné útvary sú vysoké niekoľko metrov, najvyššie z nich majú asi trojmetrovú výšku. Andezit je sivý až sivočierny, o niečo svetlejší ako na Štangarígli. Obsahuje zreteľné amfibolové výrastlice.

Rodinka už na mňa vyvoláva, preto sa pomaly zberám od skál k ceste. Prechádzame po nej ďalej až na okraj lesa. Vychádzame na osvetlenú lúku s osamelo stojacim gazdovstvom – skutočné bývanie na konci sveta. V doline pod nami tečie potok Bebrava, ktorý sa 4 kilometre ďalej vlieva do rovnomennej nádrže.

Z lúky bol krásny výhľad na protiľahlé svahy smerom k Saskému vrchu. Veľmi ma potešilo, keď sme na západe uvideli, ako sa spoza zníženiny na hrebeni vytiahol známy vrchol s televíznou vežou na temene – Sitno. Vykúkal spoza kopcov akoby náhodou a vyzeralo to, ako by nás pozdravoval. Slnko pomaly kleslo za obzor a začalo sa stmievať, takže sme o niečo rýchlejším tempom prešli naspäť k autu a vrátili sa do Krupiny.

Skalné útvary pri Žibritove

Mapa

1. časť    2. časť