Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Dolina Revúcej (2. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
26.1.2011

Z Liptovskej Osady vedie cesta strmou serpentínou na západ. Nesleduje presne tok riečky, ktorá sa vinie niekoľko sto metrov vpravo a prediera sa malou tiesňavou. Našťastie, stúpanie je len veľmi krátke. Z jeho vrcholu je veľmi pekný pohľad na dolinu Lúžňanky a mnohé „štíty“ Nízkych Tatier od Prašivej, cez Chochule až po Veľkú hoľu.

Za Liptovskou Osadou

Cesta mierne klesá popri plote starého smetiska a vracia sa k riečke, ktorá je tu už len širším potokom. Asi kilometer za Osadou sa Revúca prediera ďalšou tiesňavou v ktorej je malý dolomitový lom. Hornina má svetlosivú farbu a nachádzame v nej veľa bielych kalcitových žiliek, ale len s veľmi malým množstvom drobných kryštálikov do 3-4 milimetrov. Majú však pekné klencové tvary.

Ústie doliny Teplô

Niekoľko kilometrov ďalej ústi do Revúckej doliny dolina Teplô – východisko na fatranský vyhliadkový vrchol Rakytov. V dolnej časti doliny sa nachádza prírodný výtvor – Prielom Teplého potoka. Síce, čo sa mňa osobne týka, videl som vo Fatre oveľa krajšie tiesňavy, ktoré nie sú nijako chránené, ale na druhej strane, pri ochrane sa berú do úvahy aj prírodovedné hľadiská, nie len estetické hodnoty a výzor.

Nižné Revúce

Spúšťame sa na hlavnú dolinu a pokračujeme do Liptovských Revúc. Táto nekonečne dlhá dedina sa skladá z troch častí. V Nižných Revúcach je pekné, menej známe lyžiarske stredisko s veľmi dlhým vlekom – zvané Park Snow. Zo zjazdovky, ktorá je 1 a pol kilometra dlhá je krásny výhľad na Rakytov, Čierny kameň a Ploskú. V zime je tu skvelá lyžovačka, hlavne odvtedy čo Revúčania svah upravujú ratrakom, takže tu nie sú bubny.

Podľa dochovaných správ sa v okolí Nižných Revúc v dávnej minulosti ťažila Cu ruda, kde sa však baňa nachádzala, nikto z miestnych netuší. Možno sa jednalo o podobný typ zrudnenia ako v Španej Doline, ktorá vzdušnou čiarou nie je od Revúc až tak veľmi vzdialená (Staré Hory, Haliar a Richtárová len okolo 15 kilometrov).

Čierny kameň

Jeden z najkrajších vrchov Slovenska je vďaka svojej neprístupnosti málo známy a navštevovaný, je to nádherne zachovaná a „vypreparovaná“ troska chočského príkrovu. Skaly dolomitu a dolomitického vápenca sú domovom vzácnej kveteny. Na Čiernom kameni rastie dokonca kosodrevina – jeden z málo fatranských prirodzených výskytov. Zo živočíchov je vrch domovom známeho vtáčika – murárika.

V Liptovských Revúcach sa nachádza dom – bydlisko prírodovedca Miroslava Sanigu, ktorý je veľkým propagátorom ochrany fatranskej prírody. Jeho vedecký záber je nesmierne široký, nevyhýba sa žiadnym generáciám, je aj autorom kníh pre deti.

Dom v Revúcach je neprehliadnuteľný predovšetkým vďaka obrovskej zbierke vtáčích búdiek a kŕmidiel, ktorých je doslova plný dvor. Sú všetky vzorne nalakované a udržiavané – patria medzi miestne zaujímavosti.

Revúcky potok je tu už naozaj len potokom, dedina sa nachádza v nadmorskej výške takmer 700 metrov. Naša cesta sa vo Vyšných Revúcach končí, hoci na bicykli sa dá popri potoku pokračovať lesnou cestou ešte niekoľko ďalších kilometrov na západ.

Z Ružomberka do Vyšných Revúc sme namerali 27 kilometrov, prevýšenie po hlavnej trase bez odbočiek je asi 250 metrov. Cesta späť je vďaka sústavnému klesaniu pomerne rýchla a trvá niečo vyše hodiny. Miestni autobusári sú však celkom vľúdni ľudia a doteraz sme pri preprave bicyklov busom nemali väčšie ťažkosti.

Uvedená trasa síce nie je nijakým mineralogickým rajom, patrí však medzi najkrajšie cyklotúry, ktoré sa dajú v Liptove absolvovať. Vzhľadom na to, že z veľkej časti vedie špeciálnym cyklistickým chodníkom (po trase bývalej korytnickej železničky) je aj veľmi bezpečná a vhodná na rodinný výlet.

335
Pohľad na dolinu nad Liptovskými Revúcami. Vzadu vľavo nízkotatranský
Salatín, vpravo Tlstá. Celkom vzadu vidieť Tatry


Horná časť doliny Revúcej

1. časť    2. časť    3. časť