Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Ráztoka - Nízke Tatry (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
7.4.2011

Krásne zimné dopoludnie láka k výletu, takže neváhame, nasadáme do auta a okolo desiatej hodiny vyrážame z Ružomberka k Nízkym Tatrám. Našim cieľom je Liptovská Lúžna - plánujeme vychádzku od konečnej zastávky autobusu v Lúžnej do sedla Prievalec po ceste. Do Lúžnej prichádzame v nádhernom počasí, po oblohe letiace oblaky v nás ale vzbudzujú obavy zo silného vetra. Tie sa napokon plne potvrdzujú pod Prievalcom. Nápory orkánu sú také, že nás takmer zhadzuje z nôh a počuť sa nedokážeme ani na tri metre.

Nečakáme, kým nám vetrisko odnesie dcérku a vraciame sa do auta. Plánujeme teda náhradné riešenie. Dolina Ráztoka sa nám javí ako výborná alternatíva - je blízko a pred severákom by mala byť relatívne chránená. Spúšťame sa autom do dediny a vraciame sa asi tri kilometre. Na začiatku doliny odstavujeme auto - ešte v dedine a začíname túru. Vietor je aj tu pomerne silný, ale aspoň sa držíme na nohách.

Ráztoka

Dolina Ráztoka je svojím spôsobom nízkotatranský unikát, pretože sa nachádza na sever od hlavného hrebeňa pohoria ale napriek tomu má spád zo severu na juh. Je to preto, že začína pod osobitne stojacou rázsochou Salatína a Tlstej, takže vody Ráztockého potoka tečú južným smerom a vlievajú sa do Lúžňanky. Dolinou vedie prvé dva kilometre vynikajúca asfaltka, ďalej už len nespevnená, ale aj tak veľmi dobrá lesná cesta. Stúpame mierne otvoreným terénom.

Horniny

Ráztoka je zaujímavá aj svojou geologickou pestrosťou. V spodnej časti nachádzame predovšetkým žulu a granodiorit, na obidvoch stranách doliny. Mohutná žulová Tlstá je pokrytá prevažne smrekovými porastmi až po vrchol, ktorý presahuje nadmorskú výšku 1500 metrov. Kopec veľmi pripomína veľkofatranskú smrekovicu. Ďaljej na sever sa nad dolinou týčia vápencové kopce.

Červená magura

Menej známy nízkotatranský vrch je zďaleka viditeľný a zdobí záver doliny korunou vápencových skalísk. Nanešťastie je pre turistov kopec nesprístupnený. Za približne jednu hodinu prichádzame z Lúžnej až k úpätiu vrchu. Nachádzame malú chyžku - senník, kde sa zatavujeme a dávame si čajík. Až potiaľto je Ráztoka veľmi otvorená dolina a poskytuje krásne výhľady, hlavne smerom na juh k hlavnému nízkotatranskému hrebeňu. Slniečko svieti čoraz prudšie, sneh zmäkol a vietor sa zmiernil. Obloha sa takmer dokonale vyčistila.

Záver doliny

Pod Červenou magurou sa dolina prudko otáča k východu a začína strmo stúpať k Ráztockému sedlu. Zimné slnko je príliš nízko aby sem zasvietilo - vstupujeme do ľadového kráľovstva. Naše spotené dietko začalo drkotať zubami, a aby nám neochorelo, meníme smer a vraciame sa dolu. Trocha nám je ľúto, do Ráztockého sedla odhadujem už len asi 20 minút chôdze. Aspoň robím pár fotiek doliny a nádherného Salatína, ktorý sa z výšky usmieva na nás.

Návrat

Cesta späť ubieha príjemne svižným tempom. Klesáme a kocháme sa slnečnou zimnou krajinou. Nad Lúžnou ešte raz fotografujem pekné žulové odkryvy. Stretávame prvých turistov - na popoludňajší výlet si vyrazila rodinka, ktorá tu trávi víkend na chate.

Vraciame sa k autu. Až teraz si všímam, aký krásny je od Lúžnej výhľad k Donovalom a Zvolenu - masív tohoto vrchu sa vypína na juhozápade. Príjemne unavení nasadáme do auta a vraciame sa domov.

358
Dolina Ráztoka. Vzadu vľavo Červená magura, vpravo svah Tlstej


Dolina Ráztoka

1. časť    2. časť    3. časť