Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Skalnô - Veľká Fatra (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 15.4.2011

Veľmi pekná dolina na východnom okraji Veľkej Fatry patrí k najmenej známym miestam tohoto pohoria. Na výlet vyrážame z Ružomberka autom, pôvodne plánujeme prechádzku dolinou Teplô pod Rakytov. Je začiatok marca, snehu je ale veľmi málo, takže dúfame, že cesta bude v pohode. Vezieme sa najprv 16 kilometrov do Liptovskej Osady, potom odbočujeme vpravo k Liptovským Revúcam. Dolina Teplô je asi 5 kilometrov za Osadou.

Pri príchode sme však sklamaní. Počasie je síce skvelé, v doline je ale stále veľa snehu a takmer žiadne slnko. Navyše všade je hluk - nablízku počuť motorové píly a lesný traktor. Sme mierne rozčarovaní a rozhodujeme sa zmeniť lokalitu. Vraciame sa Revúckou dolinou asi dva kilometre späť a auto odstavujeme v ústí doliny Skalnô. Pravdupovediac sa celkom teším - je to moja prvá návšteva tejto doliny. Vystupujeme a začíname “turistku”. Vládne tu dokonalé ticho - len po hlavnej ceste prejde z času na čas osobné auto.

Dolina Skalnô začína pod vrcholmi Veľkej Smrekovice a Skalnej Alpy - preto má zaujímavú geologickú stavbu. Smrekovica je krásny žulový vrch s výnimočnými smrekovými porastmi. Skalná Alpa predstavuje trosku chočského príkrovu podobnú známejšiemu fatranskému Čiernemu kameňu.

Spodná časť doliny je pomerne otvorená, napravo sú rozľahlé lúky. Máme veľmi pekný výhľad na Skalnú Alpu, ktorá sa týči v diaľke nad dolinou. Ešte krajší je pohľad na Nízke Tatry - masív Prašivej, biely a tichý sa dvíha do nebotyčnej výšky, cítime sa ako v nejakom podhorí Himalájí.

Horninové podložie v dolnej časti Skalného je hlavne žulové, dolina veľmi pripomína Nižné Matejkovo, ktoré sa nachádza na opačnom “konci” Smrekovice. Lesný porast sa po prvom kilometri otvorenej plochy priblížil k doline a ďalej už vedie cesta horou. Pozorujeme skalné bloky a malé suťoviská pri doline.

Fatranská žula je veľmi pekná, s vysokým podielom ružových ortoklasov, častými žilami pekného pegmatitu. Žulové balvany sú veľmi tvrdé, takže ich ani voda nedokáže ľahko rozbiť, preto v potoku zostávajú veľké skaly a vznikajú pekné víry a malé vodopádiky.

Okrem žuly sa stretávame aj s inými horninnami - za potokom je vidieť veľký odkryv, zosuv. Už z diaľky je zrejné že to nie je žula ale vápnitá hornina - dolomit.

Naša cesta dolinou končí asi po troch kilometroch - otáčame sa tvárou k slnku a klesáme späť k ústiu. Všade vládne dokonalé ticho - dolina nie je sprístupnená turistickou značkou, aj keď sa lesnými chodníkmi dá vyjsť až hore na Smrekovicu k chatám. Je stále príjemne teplo, pri ceste dokonca vidíme kvitnúť prvé deväťsily - poslov jari.

Návrat ide v pohode, zbierame si pár kamienkov na pamiatku. Cesta k autu trvá asi trištvrte hodiny. Pri horárni v ústí doliny stretáme podivného “domorodca”, obzerá si nás skúmavo a akosi podozrievavo, ale necháva nás našťastie na pokoji. Balíme veci a spokojní s výletom šoférujeme domov.

Pohľad na Skalnú Alpu v závere doliny

Skalnô

1. časť    2. časť    3. časť