Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Krahule - Kremnické Bane (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 9.3.2012

Našu kremnickú výpravu končíme v Kremnických Baniach. Opúšťame Skalku a vraciame sa cestou do Kremnice, ešte pred ňou však odbočujeme doprava a kľukatou cestou, ktorá traverzom pretína horský svah prichádzame stúpaním na širokú planinu kde sa rozkladajú Krahule.

Krahule je pôvodne nemecká obec, kde sa aj dnes môže nemčina používať – dokonca na tabuľke s názvom obce nachádzame na modrej tabuľke nemecký ekvivalent názvu – Blaufuss. Vrchárska dedina má malebnú polohu na otvorenom návrší blízko hrebeňa, deliaceho povodie Váhu a Hrona.

Krahule boli odjakživa úzko späté s Kremnicou, ktorá sa nachádza o 400 metrov nižšie a je dostupná starou vozovou cestou, po ktorej dnes vedie žltá turistická značka. Dnes sú okrem iného známe aj lyžiarskym strediskom.

Za Krahuľami sa cesta dostáva na výškové maximum, až takmer do nadmorskej výšky 1000 metrov. Horský hrebeň medzi Krahuľami a Kremnickými Baňami je väčšinou odlesnený, široké lúky sa v minulosti hlavne kosili, aj dnes sa ešte využívajú a to hlavne ako pasienky. Cesta je známa svojou občasnou neprejazdnosťou v zime, kedy sa stáva, že ju aj na dlhší čas zaveje sneh a Krahule sa ocitnú takmer odrezané od okolitého sveta.

Z cesty, ktorá je vďačná trasa hlavne pre cykloturistiku sú celkom pekné výhľady smerom na juh – Kremnicu a jej okolie, dolinu Kremnického potoka takmer až po Hron a vzdialené Štiavnické vrchy. Dnes je však letný vzduch zakalený oparom a výhľad je preto pomerne obmedzený.

Cesta sa konečne prehupne cez najvyšší bod a začíname klesať ku Kremnickým Baniam. Klesáme pomaly, niekoľkokrát zastavujeme a fotíme. Žiaľ, karta vo foťáku je už po návšteve kremnice a Skalky plná, takže zábery robíme len na mobil.

Priamo pod nami sa rozkladajú Kremnické Bane – táto obec sa ťahá od horského sedla smerom na juh ku Kremnici. Dedinské osídlenie sa postupne vytráca, ale kedže celé okolie vrchu Jarabica (po nemecky Volle Henne) je rozryté baňami, stopy osídlenia a banícke práce sú viditeľné všade.

Krásna stredoveká pamiatka je známy kostol Sv. Jána ešte pred obcou. Stojí na otvorenom návrší, je biely a nádherný. Človeka napadne, čo viedlo kedysi ľudí, aby si postavili kostol na mieste, kde nikto nebýva a ešte aj na kopci. Musíme si však uvedomiť, že chrám slúžil viacerým obciam – chodili doň obyvatelia Krahúl, Kunešova, Kremnických Baní a dokonca aj z Turčeka, ktorý leží oveľa nižšie v doline severne.

Kostol je známy ako údajný stred Európy. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza pomerne moderná budova kláštora kapucínov. Na chvíľočku sa zastavujeme pri vchode, kde je malý priestor na parkovanie.

Kocháme sa jemnou architektúrou gotickej stavby a vychutnávame si výhľad po Kremnických vrchoch. Horská sústava hrebeňa, odkiaľ sme prišli vyzerá ako centrum pohoria, fakticky sa ale Kremnické vrchy ťahajú ďalej na západ. V tejto časti sú oveľa nižšie, sčasti osídlené. Dedinky, z ktorých známejší je Kunešov (nemecký názov bol Kuneschau).

Návštevou pri kostole Sv. Jána sa už naozaj lúčime s Kremnickými vrchmi. Naša cesta vedie na sever cez Turček, Hornú Štubňu do Martina a odtiaľ popod Malú Fatru na Liptov.

Kostol sv. Jána a kapucínsky kláštor - pohľad od východu.
Vzadu Kunešovská hornatina

Mapka - okolie kostola Sv. Jána

1. časť    2. časť