Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Babiná (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 13.5.2012

Ďalšia cesta za kúpeľnou starostlivosťou sa začala v Ružomberku a skončila ďaleko na juhu, v mojej obľúbenej Krupine. Keďže som našej rodinke dlžil návštevu, rozhodol som sa, že z Kováčovej večer nepocestujem domov ale na juh. Cesta do Krupiny prebehla v pohode v lúčoch zapadajúceho novembrového slnka. Večer sa krásne vyjasnilo, od západu ešte prevládali oblaky, takže prostredie bolo prudko fotogenické. Neváhal som a zastavil som sa na chvíľu v Babinej.

Babiná leží na východnom okraji štiavnického pohoria. Prakticky sa nachádza takmer na rozvodí medzi riekami Ipeľ a Hron. Nachádza sa na akejsi „náhornej plošine“ v nadmorskej výške nad 400 metrov, čo je na miestne pomery už dosť vysoká poloha.

Západne od obce sa začína mierne zvlnená, husto zalesnená východná časť Štiavnických vrchov. Z Babinej vedie málo známa a dnes takmer zabudnutá cesta, ktorou sa dalo dostať cez sedlo Veterná do Banského Studenca, teda Kolpách a ďalej do Banskej Štiavnice.

Výhľad

Auto som zastavil na mieste, kde sa z hlavnej cesty odbočuje do dediny – je tu nádherný kruhový výhľad. Smerom na juh rozoznávam charakteristický tvar kopca na temene ktorého leží osada Široké lúky. Pod ňou je slabo viditeľný veľký lom na andezit. Široké lúky miestni nazývajú aj ponemčeným názvom Hanišberg – tak sa teraz volá aj lom.

Na západ od Babinej leží lesnatá divočina - medzi Holým vrchom až takmer pod Ostrú Lúku k doline Hrona by sa dalo prejsť súvislým lesom v dĺžke skoro 20 kilometrov. Spomínaná stará cesta do sedla Veterná je vyznačená ako červená turistická značka. Je súčasťou známeho turistického ťahu – Rudnej magistrály.

Lokalita Holý vrch je vlastne horská lúka, s ešte ako-tak existujúcim osídlením, ktorá je sčasti chránená kvôli výskytu vzácneho žltohlavu európskeho.

Výhľad na východ uzatvára rozložitý vrch nad Bzovskou Lehôtkou – spiacou dedinkou na konci sveta. Kopec, ktorý je na svojom západnom okraji prudko odrezaný riečkou Krupinicou je asi posledným vrchom, čo by mal ešte patriť do štiavnického pohoria.

Krupinica prerezáva okrajom horstva hlboko zarezané údolie, skalné steny Mäsiarskeho boku sú pomerne novo vyhlásenou národnou prírodnou rezerváciou.

Pohľad na sever je obmedzený, ale zaujímavý. Zvlnený plochý hrebeň, prerušený strmými ostrovčekmi s porastom drevín je zoraný alebo trávnatý a predstavuje spomenuté rozvodie Hrona a Ipľa. Priamo z neho je potom krásny pohľad na sever – až ku Kremnickým vrchom, dokonca aj na malú časť vzdialenej Veľkej Fatry.

Horniny a nerasty

Okolie Babinej minerálmi nenadchne, aj keď sa na poliach dajú miestami pri značnej dávke šťastia nájsť pomerne veľké kusy hnedého opálu (aj 10 cm). V andezitových horninách sú sporadicky väčšie výrastlice alebo celkom zaujímavé vrstvy ílových minerálov ako napríklad tenké zelenkasté nontronity.

Babiná

Obec Babiná nie je nezaujímavá, má zachovanú ľudovú architektúru – typické domy s veľkou bránou do ulice. V strede obce sa nachádza pamiatkovo chránený katolícky kostol. Na severnom okraji stojí aj evanjelický kostol – tento bol postavený začiatkom 20-teho storočia a má modernistický vzhľad.

Po krátkej zastávke v Babinej nastupujem do auta, rýchlo zdolávam posledných 8 kilometrov popod Široké lúky do Krupiny.

Pohľad na vežu evanjelického kostola. Vzadu vrch Hanišberg s lomom
a osadou Široké lúky

Pohľad na západ na ploché Štiavnické vrchy. Vzadu sedlo Veterná.
Za kopcami leží Banský Studenec a Štiavnica

Babiná

1. časť    2. časť