Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Malachov - Pri Jazere (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 9.9.2012

Ďalšia naša malachovská výprava – tentoraz celorodinná, smeruje k Ortútskemu jazierku. Začíname tak, že prvý kilometer absolvujeme autom, ktoré nechávame stáť pri rampe so zákazom vjazdu. Tu skladáme kočík, balíme batohy a vyrážame po ceste hore. Počasie je zamračené a chladné – pred dvoma dňami bolo skoro tridsať stupňov, dnes máme slabých 17.

Fišiarka

Po piatich minútach prichádzame na lúku Fišiarka – čítame si o medveďoch a keď sa ubezpečujeme o tom, že na lúke žiaden nepobehuje, stúpame po ceste ďalej hore. Vchádzame do zmiešaného lesa, je stále chladnejšie a veternejšie. Prechádzame serpentínou a za ďalších pätnásť minút sme na mieste, kde odbočuje úzka asfaltka k donedávna pracujúcej bani (1992).

My však pokračujeme ďalej rovno. Až doteraz sa držíme modrej turistickej značky. Tá však na ďalšej križovatke odbočuje doľava smerom k sedlu Tri kríže. Naša asfaltka ide rovno, ale je stále značená zelenými pásmi náučného chodníka.

Štôlňa Mitteren – Stredná

V mieste, kde sa cesta narovnáva nachádzame štôlňu. Je dobre zachovalá a vedľa nej, podobne ako na Fišiarke a pod Nemeckým vrchom stojí veľká informačná tabuľa. Čítame si, čo je na nej (teda my starší), mládež sa napája teplým čajom a hryzie keksy.

Ortuťové ložisko je aj v týchto miestach viazané na treťohorné horniny – zlepence žltej farby, v ktorých sa rumelka nachádzala hlavne vo forme impregnácií. Vstup do štôlne je napoly zasypaný. Na prvý pohľad sa zdá, že by nebolo veľmi namáhavé ho očistiť a štôlňu aspoň trochu sprístupniť. Možno je ale neprístupná aj zámerne, aby nedochádzalo k úrazom.

Na okolí je dostatok kamenia – zlepenec sa dá študovať a zberať všade, stopy rumelky však nenachádzame ani náhodou. Škoda.

Ortútske jazierko

Pokračujeme po asfaltke ešte niekoľko sto metrov. Tu sa nachádza smerovka doľava – odbočka na úzky chodník. Podľa nápisu vedie priamo k Ortútskemu jazierku. To je aj podľa mapy priamo nad nami. Chodník vedie mladým, veľmi hustým a neprehľadným smrekovým lesom – tu sa už medveďov teda celkom seriózne bojíme. Aj nevľúdne počasie prispieva k stiesnenej atmosfére.

Jazierko je na malej ploche, avšak relatívne pekne udržiavané – snahy o jeho zachovanie zjavne priniesli svoje ovocie. Čas nášho návratu sa pomaly približuje. Otáčame sa, kočík si tu užil svoje. Vraciame sa na asfaltovú cestu a popri štôlni klesáme do údolia.

Návrat

Po príchode na Fišiarku sa oblaky na chvíľu roztrhávajú a my si hneď skladáme bundy – letné slnko ukazuje svoju silu. Prichádzame k autu a posledný kilometer sa vezieme na Ortúty. Vraciame sa tak akurát aby sme stihli mladšiu dcérku nakŕmiť a uložiť do postele k popoludňajšiemu spánku. Keďže máme jednotný program – ukladáme sa aj my a ppodriemkávajúc plánujeme popoludňajší výlet na Suchý vrch.

Vchod do starej štôlne Mitteren pri lesnej ceste

Okolie štôlne Mitteren

Mapa - Pri Jazere

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť