Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Krátka zastávka v upršanej Španej Doline (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 10.10.2013

Výlet do Španej Doliny sa odohral dosť neplánovane, rozhodol som sa spraviť si prestávku cestou zo Zlatých Moraviec do Ružomberka. Od rána vládne krásne počasie – septembrová idyla. Na južnom Slovensku na obed ešte 21 stupňov.

Avšak cestou k Bystrici dolinou Hrona pribúda oblakov, a keď vchádzam s autom medzi kopce, už je nebo celkom zatiahnuté. Cesta z Ulmanky do Španej Doliny prebieha v začínajúcom mrholení a po príchode do baníckej obce ma víta celkom normálny dážď. Odhodlanie k výstupu na Maximiliánku však nestrácam, hoci nemám ani pršiplášť, ani dáždnik. Vybavený len svetríkom a šatkou na hlave začínam „túru“. Prechádzam okolo obchodu s „jedivom a potrebným“ a okolo schodišťa vedúceho ku kostolu. Strmou uličkou naberám výšku. Serpentínou prechádzam okolo starej lipy a peknej kaplnky. Kostolný areál je za chvíľu za mnou.

Z normálneho dažďa sa stáva dokonalý lejak. Odbočka na haldu je dobre viditeľná, prechádzam na chodníček a za chvíľu som na otvorenej ploche výsypky. Halda je charakteristickým „symbolom“ Španej Doliny. Samozrejme teraz, počas lejaku je úplne prázdna, čo ma vcelku teší – môžem si vychutnať krásu osamelosti. Nachádzam niekoľko malachitov, sideritu a kremeňa je veľa všade. Fotoaparát nemám, robím niekoľko záberov na mobil, skôr na pamiatku ako kvôli kráse. Vnímam jeseň, mokrá atmosféra preniká doslova všade (sveter je už napitý vodou).

Náučným chodníkom sa dá pokračovať ďalej, ale som mokrý ako pes, takže sa vraciam dole na námestie. Dážď neprestáva ani neredne, mierim teda do obchodu. Kupujem si pamätnú horalku, a sadám do auta. Suché tričko, ktoré sa v ňom povaľuje na sedačke je príjemným zakončením výletu. V daždi sa spúšťam k Ulmanke a ďalej cestou do Ružomberka.

Pohľad z Maximiliánky na upršanú banícku obec

1. časť    2. časť