Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Jeseň na Vlkolínci (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 4.2.2013

Náš výlet na Vlkolínec je podmienený počasím, v Ružomberku sa nám rozhostila charakteristická jesenná inverzia. Balím teda dcérku a sadáme do auta – smer hory. Prechádzame Bielym Potokom k odbočke do Trlenskej doliny, stúpame úzkou cestou s dobrým povrchom najprv dnom doliny, potom serpentínami až na malú vyvýšenú plošinku, na ktorej dedina stojí.

Keďže je sobota a krásny čas, o návštevníkov tu nie je núdza. Auto preto nechávame stáť poniže dedinky na lúke. Pri vstupe do obce sa ešte musíme legitimovať, len Ružomberčania majú vstup zdarma.

Dedinku viac-menej obchádzame spodkom, medzi domy vstupujeme poza bývalú školu, kde sídli miestna galéria. Prechádzame okolo kostola a cintorína. Kráčame ďalej po štrkovej ceste. Kedysi to bola hlavná spojnica s Ružomberkom. Dnes je pomerne dobre udržiavaná a vedie po nej cyklotrasa.

Počasie na výšinách je nádherné, krásu jesene podfarbujú úžasné farby lístia stromov. Nebo je dokonale modré. Trlenská dolina je krátka, vedie spod rozložitého Šiprúňa k doline Revúcej. Vzadu na juhu sa postupne odhaľujú Polčíkovo a Smrekovica, neskôr vidieť do diaľky až po okolie Donovalov.

Nad nami sa bielymi skaliskami štrbí mohutné Sidorovo. Kedysi holý a skalnatý svah bol po druhej svetovej vojne zalesnený borovicami a smrekovcami – lesný porast sa na väčšine plochy ujal. Nižšie návršia v okolí Vlkolínca sa aspoň sčasti kosia a obhospodarujú aj dnes. Veľká časť pozemkov pod Borovníkom už ale zarastá krovím a drevinami.

V teréne sú doteraz dobre viditeľné terasy, na ktorých sa v minulosti pestovalo. Vzdialenejšie senníky (štále) sa už viac-menej rozpadli, bližšie k dedinke sú ešte udržiavané.

Sidorovo je bralnatý kopec s dolomitovou špicou, ktorý je známy starovekým obranným hradiskom – dokonca sa tu našla keramika. Dokonca ešte pred niekoľkými desaťročiami viedla takmer na vrchol strmá cesta. V hornine sa nachádzajú pomerne často hrubé žily kalcitu. Pri istej dávke šťastia sa dajú nájsť pekné kryštály.

Cesta stúpa asi kilometer za dedinu, tam sa zastavujeme. Výhľad na blízke hrebene Nízkych Tatier je úžasný, časť Liptova, Choč a vzdialené Tatry sú krásne. Hmla už nie je taká hustá, ako keď sme odchádzali z mesta. Hrejeme sa na takmer letnom slniečku, tešíme sa z pekného dňa. Stretávame prvú dvojicu turistov – pýtajú sa nás či sme nestretli medveďa.

Pomaly sa vraciame do Vlkolínca, u sympatickej panej kupujeme medovinu a vraciame sa domov. Krátky výlet aj s cestou nám trval asi jeden a pol hodiny.

Nádherné farby Trlenskej doliny a Šiprúňa

Vlkolínec pod Sidorovom

Cesta začína za cintorínom a vedie až do Ružomberka

1. časť    2. časť