Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Liptovské Revúce – sedlo Veľký Šturec v zime (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
16.2.2013

Po neskutočných januárových teplách máme konečne aspoň trochu zimné počasie – v Ružomberku je tesne pod nulou. Obloha nie je priam na jednotku, preto volíme dolinovú variantu výletu. Cesta do Liptovských Revúc vedie pochmúrne blatistou dolinou. Ale za Liptovskou osadou je už všade sneh – hoci len tenká vrstvička.

Auto parkujeme pri krčme vo Vyšnej Revúcej. Na našom obľúbenom mieste pred krčmou stoja tri linkové autobusy, takmer sa nie je kam strčiť. Vyrážame do doliny. Cesta, ktorou kráčame je posypaná asi 5 centimetrami príjemného prašanu. Kráča sa veľmi dobre.

Najkrajšie miesto celej trasy sa nachádza len necelých 500 metrov za domami. Dolina sa zužuje do dramatickej tiesňavy. Je tu miesto len pre cestu a potok. Zľava po kamennej platni vysokej asi desať metrov steká malebný vodopád. Steny kaňonu sú vysoké a kolmé. Zasnežené pôsobia skutočne krásne.

Za tiesňavou sa dolina rozdvojuje. Cesta vľavo vedie do doliny Hričkov, my odbočujeme doprava a miernym stúpaním naberáme výšku. Popri potoku kráčame asi 1 a pol kilometra. Potom sa začínajú serpentíny. Cesta stúpa len mierne a z jednotlivých točiek sú veľmi pekné výhľady na protiľahlú Ploskú a Čierny kameň. Aj dnes máme aspoň obmedzený pohľad týmto smerom.

Cesta do sedla trvá približne jeden a pol hodiny. Nakoniec nejdeme až celkom hore, otáčame sa asi 500 metrov pred sedlom. Sme vo výške okolo 1000 metrov a celkom seriózne tu fučí. Dcérke je dosť zima, nechceme, aby nám prechladla. Aj napriek tomu, že nie sme celkom hore, máme veľmi pekné výhľady do doliny pod nami a na okolité vrchy.

Nachádzame sa priamo na rozhraní Veľkej Fatry a horstva Zvolen. Aj keď teda pre nás sú všetky okolité hory rovnaké. Odkryvy v horninách sú pri ceste pomerne zriedkavé, je už dosť stará a rozrýpané svahy stihli pozarastať.

Okolie je tvorené horninami chočského príkrovu – dolomitmi, vápencami. Lesy sú tvorené charakteristickou karpatskou zmesou buka, jedle a smreka. Dolina je takmer bez signálu, okrem vetra a lietadiel je úplné ticho. Aj výhľady máme situované tak, že skoro nevidno stopy civilizácie.

Cesta z Revúc na Šturec bola v minulosti hlavnou spojnicou Liptova a Pohronia, nie je to typická lesná zvážnica. Dokonca tadiaľto jazdievali aj autobusy. Cestovanie muselo byť hodne dobrodružné :-)

Návrat do dediny nám trvá ďalšiu hodinu, príjemným vychádzkovým tempo. Na doline už nefučí, stojíme a počúvame dokonalé, mrazivé ticho. Pod sivou oblohou si pripadáme ako vo filme o praveku.

Tešíme sa na čaj v dedine. Krčma je však dosť preplnená, ozývajú sa v nej výchovne málo vhodné výrazy, takže radšej len kupujeme dcérke horalku a sadáme do auta. Spokojní a vymrznutí sa vraciame do Ružomberka.

79
Tiesňava za Vyšnou Revúcou

80
Potok sa zarezáva do vápencového brala

81
Hry vody, skál a ľadu

82
Puklina v skale rozšírená vodou

84
Pohľad do tiesňavy zhora

117
Cencúle visia ako jaskynné kvaple

1. časť    2. časť    3. časť